Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

20. Anima Animus

Yumi ležala na posteli a hľadela do stropu. Nemohla spať, a tak len pozorovala ako jej izba tmavne a tmavne až do bodu, kedy v tme takmer nič nevidela. Premýšľala že si dá tabletku na spanie no po chvíli pocítila ako jej viečka konečne oťažievajú a ona pomaly zaspáva. Po troch prebdených nociach konečne zaspávala.

„Kobayashi!"

Yumi náhle otvorila oči keď započula, ako jej niečo tvrdé vletelo do okenného skla. Pribehla k oknu a zbadala Yoongiho, ako stojí pod jej domom.

„Kobayashi poď von. Musíme sa porozprávať."

„Yoongi ja nemôžem. Mám zákaz," šepkala z okna.

„Máš pocit, že ma to zaujíma?"

Jej známky sa v poslednej dobe dosť zhoršili a ani domov nechodievala vtedy, kedy mala. Oná noc, ktorú strávila s Yoongim bola poslednou kvapkou a jej otec jej zatrhol akékoľvek aktivity okrem školy. Áno, mala 20 ale z jej otca mala rešpekt stále.

Keď však uvidela Yoongiho pod jej oknom, nebolo nikoho, kto by ju zastavil. Napriek zákazu potichu zišla dole schodmi a vytratila sa von z dverí.

Cítila sa ako v nejakom dobrodružnom sne, keď sedela na sedadle Yoongiho auta a brázdili nočnými ulicami Soulu. Zastavili na malej vyhliadke, z ktorej bol krásny výhľad na mesto. Opreli sa o prednú kapotu jeho starého auta a chvíľu len tak mlčky pozorovali Soul, ktorý mali ako ma dlani.

„Chcel som ti povedať, že to v ten večer..."

„Netreba. Nemusíš nič vravieť."

„Nemal som úplne svoj deň. Bolo toho na mňa akosi veľa."

„Naozaj to nič nebolo," usmiala sa. „Už ti je lepšie?"

Pozrel jej do očí, no následne jeho zrak upriamil k zemi „Ďakujem. Áno, už je to fajn. Ale aj tak by som bol nerád, aby sa o tom niekto dozvedel."

„Toho sa vážne nemusíš báť. Mlčím ako hrob," zasmiala sa.

Vonku bola teplá noc a oni dvaja hľadeli z výšky na nočné mesto. Pofukoval vánok a v ovzduší bola cítiť sladká vôňa prebúdzajúceho sa leta. Yumi sa nevedela prestať usmievať. Celý ten večer bol pre ňu nezabudnuteľný. Bola s ním sama a on sa s ňou konečne rozprával bez akejkoľvek irónie a sarkazmu.

Keď mu však zazvonil telefón a jeho úsmev sa razom rozžiaril, ona vytriezvela.

„Yumi mrzí ma to, ale kamoš mi zavolal, že má prázdny byt. Je to kúsok, pôjdem tam. Zvládneš to domov sama, alebo ťa tam mám hodiť?"

Usmieval sa od ucha k uchu a ona nechápala, ako mohol pokaziť tak pekný večer. Veď im bolo tak dobre. Rozprávali sa a mala pocit, že sa mu to páči. Mala pocit, že to nerobí so žiadnymi skrytými úmyslami, ale len preto že chce. Že chce byť s ňou.

„To myslíš vážne Yoongi?! Vytiahol si ma na to najkrajšie miesto len preto, aby si sa uistil, že nikomu nepoviem, že si mal slabú chvíľku?!" zvreskla.

Zostal nečinne stáť pri dverách a vyjavene na ňu hľadel. Bola skutočne naštvaná.

„Ja som len..."

„Ty si len čo?!" kričala. „To ma vážne nemáš vôbec rád? Ani trochu? To ti nestojím ani za to, aby si ma odviezol späť?! Ja som už mala pocit, že si konečne normálny. Že konečne viem, aký si, ale ty vždy nahodíš tú svoju hlúpu masku a začneš sa správať ako totálny idiot. Ja sa v tebe vôbec nevyznám. Kto do pekla si Yoongi?!"

„A myslíš, že ja sa v tebe vyznám Yumi!?" začal. „Nemám ani poňatie kto si. Stále sa tu len usmievaš a krčíš nosom. Nepoznám nikoho, kto by sa stále usmieval tak ako ty. A desí ma to! A to poriadne veľmi! Tváriš sa tak dokonalo, že mám pocit, že sa do tvojho sveta vôbec nehodím. Si ako taká chodiaca bábika!"

„Yoongi! Dobre vieš, že je to hlúposť!"

„Ja už nič neviem Yumi! Tváriš sa ako neskutočný šprt. Každého vždy zasypeš lavínou vedomostí a hlúposti z tých tvojich kníh, že má človek pocit, že nie si celkom normálna. A potom ku mne prelezieš oknom, s jedlom čo si sama uvarila v ruke, a celú noc prerozprávame o hudbe ako dvaja normálni ľudia. Tak kto sa v tom má do čerta vyznať! Nikdy neviem, na čo myslíš! Mali by k tebe dávať manuál, aby sa v tebe človek nejako zorientoval!"

„Choď do pekla Yoongi! Maj sa! Pôjdem peši, nebudem riskovať, že stratíš nervy a necháš ma niekde na diaľnici. Veď som predsa blázon, nie? A veľa šťastia pri tých tvojich skratoch. Dúfam, že nájdeš niekoho rovnako nenormálneho, kto ťa bude celú noc držať za ruku ako ja."

„To nie je fér! A okrem toho, neprosil som ťa o to!"

„A kto ma to stále objímal?!"

„Ale prestaň..."

„Páčilo sa ti to!" zvreskla. „ A ty to dobre vieš."

„Yumi stoj!" snažil sa ju zastaviť no ona mu vždy uhla ramenom.

„Zbohom Yoon-."

„Sakra Kobayashi!"

Už to v sebe nedokázal dlhšie držať. Jeho vnútro celé vrelo a on si nedokázal pomôcť. Bože bol z nej tak mimo. Celý horel a pomyslenie, že ju nechá odísť ho zabíjalo.

Celý večer pozeral na tie jej plné pery a premýšľal, ako asi chutia. Nemohol ju nechať odísť. Nie takto a nie v tomto momente. Musel to zistiť.

Schytil ju za zápästie, zastavil a pobozkal tak, ako to len zlí chlapci vedia.

Ruky jej položil na krk a prudko, no zároveň tak nežne, ju pritlačil na dvere jeho auto.

Jej pery chutili ako sladké čerešne a on mal pocit, že nikdy necítil nič sladšie.

A ona ho nechala.

Celý večer strávila sediac na jeho kolenách a vstrebávala dotyky jeho rúk po celom jej tele. Bozkávali sa na zadných sedačkách jeho auta a ona mala pocit, akoby bola omámená. Nevedela, čo sa s ňou presne dialo, no jeho bozky na jej krku a tvári ju dostávali do eufórie, na ktorej začala byť závislá.

V ten moment vedela, že oni dvaja sú si skrátka súdení.