50.

274 30 21
                                    

Rozbehla sa k nej a zvalila sa do maminho náručia. Zase bola medzi poslednými v družine.

Yumi volali do práce nech ide čo najrýchlejšie do škôlky, pretože mali podozrenie, že by mohla mať teplotu. Ponáhľala sa tak veľmi, ako len mohla, ale mala tak veľa práce.

Keď ju objala a rukou skontrolovala jej horúce čelo, vedela, že to nevyzerá dobre. Bývala často chorá a Yumi si mohla byť istá, že nasledujúci deň sa do práce nedostane.

„Bež sa prezuť, áno zlatko? Zabudla som si v aute mobil. Hneď sa vrátim."

Rýchlo vybehla pred budovu malej škôlky a načiahla sa po zabudnutý telefón na zadnom sedadle jej auta.

„Yumi!?"

„Tae?!" skríkla. „Kde sa tu berieš?"

„Ja? Čo ty tu robíš?" nechápal Tae. „Bol som v banke a zazrel som ťa. Teraz sa už nemôžeš vyhovárať a pôjdeš so mnou na kávu. Alebo čaj. Nenechaj sa prosiť," usmial sa a hľadel na ňu šťastným úsmevom, že ju opäť vidí.

„Ja teraz vážne nemôžem. Ponáhľame sa domov."

„My? Si tu s niekým?"

„Tae... je to komplikované. Bude vážne lepšie, pre nás oboch, keď na mňa zabudneš. Prosím."

„Nikdy som na teba nezabudol. A ani nezabudnem. Prosím. Len jeden večer."

Z diaľky sa ozvalo tiché zvolanie.

Otvorila sa bránka škôlky a malá copatá víla sa rozbehla do Yumineho náručia.

„ČO TO...?!"

Yumi sa sklonila k malému človiečikovi a vzala ju na ruky. Obe sa na neho usmiali.

„O tomto som vravela Taehyung. Ponáhľame sa."

„Čo to je, Yumi?!"

„Tae... ja.."

„Koho je to dieťa?!"

„Moje."

„A? tvoje a?"

„Tae..."

„Yumi...JE MOJE?!"











👀

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Where stories live. Discover now