49.

272 29 14
                                    

„Stále bývaš v mojom starom byte?" pošepol, keď otvárala vchodové dvere.

„Nemala som kam inam ísť," precedila cez zaťaté zuby. „Musela som sa vrátiť do Soulu."

Ani nevedela, prečo mu to dovolila. Zariekla sa, že je s Yoongim raz a navždy koniec. On sa však nedal odbiť. Písal jej každý boží deň. Vo veľkej väčšine zostali jeho správy bez odpovede, ale nedokázala ho ignorovať večne. Už to začalo byť únavné a Yumi toho mala akurát tak dosť. Jedna návšteva ju snáď nezabije a on konečne prestane.

„Je tu niekto?" so strachom pošepkal.

„Nie, ešte je v škôlke."

Opatrne vošiel do známeho bytu, ktorý si prenajímal ako mladý študent. Všetko sa tak zmenilo a pritom bolo všetko stále rovnaké.

Malá kuchynka s jedálnym stolom, ktorý sa mu zdal ešte menší, než si ho pamätal. Za stolom bol malý gauč a stolík s televízorom. Žehliaca doska bola v strede obývačky spolu s veľkou kopou vypranej bielizne, ktorá ešte stále čakala na Yumi, kedy ju konečne ožehlí.

Krabice so stavebnicami sa nachádzali tam, kde mával svoje staré piano. Presne v tom rohu skladal svoje piesne. A teraz sa tam hráva jeho dcéra, ktorej tvár nikdy nevidel. Ani nepoznal jej meno.

Bábiky spolu s detskými šatami sa váľali kade tade. Koberec v celom byte bol starý a na určitých miestach riadne schodený.

Z jeho starej detskej izby bola izba, kde spávala Yumi. Hneď vedľa bola druhá, v ktorej bola vidno detská postieľka. Bola malá a nepôsobila moderne. Pravdepodobne ju Yumi premaľovala, aby vyzerala novšie, než v skutočnosti bola. To isté sa dalo povedať aj o nábytku všade naokolo.

„Yoongi, si v poriadku?"

Stál v strede miestnosti a zrakom prechádzal po všetkých tých hračkách, ktoré sa povaľovali pri jeho nohách. Ani nevedel, či je medzi nimi jej obľúbená. Starý nábytok, žiarovka namiesto lustru a jeho starý gauč, z ktorého mal veľmi živé spomienky. Najme s Yumi, kedy bol ich život ešte celkom iný.

„Je všetko v poriadku? Nechceš vodu?"

Ako to mohol dopustiť? Ako to mohol prehliadať? Výčitky na neho volali z každého rohu miestnosti.

Nikdy to nechcel vidieť. Nechcel si ani len predstaviť, kde celý ten čas bývali. Ako prežívali a ako to všetko zvládali.

Realita bolela viac, ako myslel. Stavebnica namiesto piana a detské šatôčky na jeho starom gauči. Kde to celý ten čas žil? Kde bol? Čo robil a prečo nebol tu, s nimi?

„Yoongi ak niečo nie je v po-."

„Prepáč," vyletelo z neho a vzápätí zmizol vo vchodových dverách ako para nad hrncom. Nestihla ani čokoľvek povedať. Započula len náhle buchnutie dverí a následné ticho, ktoré zostalo spolu s ňou v jej malom byte.

Čakala niečo iné?









***

Ahojte baby🌸🌸

it's me again. Ako ste si užili víkend? Máte sa dobre? ❤

Dúfam že ste zdravé a užívate voľno🐣⚘

Ja som dnes bola s mojím pesom na veeľmi dlhej prechádzke a som totálne mŕtva a všetko ma bolí😄😄Nie je ľahké byť starý😅

Love you girls🥰❤

Xoxo❤

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt