9.

335 34 46
                                    

„No to je dosť, že sa ukážeš," privítala Midori stratenú kamarátku. „Už som sa bála, že si na mňa zabudla."

„Ja viem Midori, je mi to ľúto."

Yumi sa v škole neukázala týždeň. Jej členok ju pripútal k posteli. Nebola z toho nadšená, to vážne nie, ale aspoň mala konečne trochu času na čítanie. Nerada vymeškávala školu a doháňanie učiva jej robilo len ďalší stres navyše, no lekár jej zakázal akýkoľvek pohyb.

„Kebyže viem, čo sa ti stalo a že ťa ten idiot nechal ísť peši domov..."

„Nehovor tak o ňom."

„Yumi! To nemyslíš vážne, že ho budeš ešte ospravedlňovať."

„Veď sa o mňa postaral. Odviezol ma do nemocnice a aj späť. Nebyť neho..."

„Nebyť neho, nič by sa ti nestalo. Dobre vieš, čo si o ňom myslím. Je to namyslený egoista, sebec a ignorant."

„To dobre viem. Opakuješ mi to dva roky v kuse," prevrátila oči Yumi.

„Tak by si to už mohla konečne pochopiť. On nie je chalan pre teba."

„Ale kebyže vieš ako voní! Ó bože, doteraz si tú vôňu pamätám. Ako čerstvo vypraná bielizeň s kvapkou morskej soli a sviežim závanom horského..."

„Yumi, ty si vážne blázon," začala si búchať zošit o hlavu. „Môžeš s tým prestať? Ty si sa načisto pomiatla."

„A držal ma v náručí! Bože, nič krajšie sa mi nikdy nestalo."

Midori na ňu len nechápavo hľadela. Neverila tomu, čoho je svedkom. Yumine oči žiarili ako dve jasné svetielka a na perách jej hral úsmev. Tá jej detská radosť vôbec nezapadala do ich reálneho, dospeláckeho, sveta.

Yumi bola skutočne trochu ako dieťa. Niežeby bola hlúpa, to určite nie. Ona len bola veľmi, ale naozaj veľmi, naivná. A to bol jej najväčší problém.

A preto, keď začal seminár formálneho písania a Yoongi sa tváril, že ju nepozná a nikdy sa nič nestalo, jej srdce sa opäť trochu nalomilo. Celý týždeň bola doma ponorená vo fantáziách o jej rytierovi v chrabrej zbroji a dúfala, že sa z nich konečne stanú aspoň kamaráti. Realita ju zase udrela do čela tak silno, ako to len šlo a ona sa veľmi rýchlo zase vrátila na zem.

Stále dookola si opakovala, že na neho musí prestať myslieť, ale keď ju o pár dní pozval von, ona zabudla na všetky dobré rady a okamžite súhlasila.

Mohla predsa odmietnuť jej princa?

Nie, nemohla. 

***

Babyyy vy ste vážne neskutočné ❤ani si neviete predstaviť, ako som rada, že sa vám príbeh páči a čítate ho. Vždy sa z toho tak teším. Milujem vaše komentáre a toľkokrát sa na nich z chuti zasmejem 😄❤🦋ste vážne veľmi super. Takáto komunita okolo príbehu je na nezaplatenie!💕💜🍒

A tak, nech sa páči, druhý diel ako malý treat🍡a zároveň teaser😋 na zajtra. Nasledujúca kapitola je jedna z mojích obľúbených, ale ako tak pozerám, vás skôr vytočí ako poteší. Každopádne, som zvedavá 😁🦋❤

Love you.
Xoxo🍒

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Where stories live. Discover now