43.

297 29 11
                                    

Ich opätky klopkali na lesklej podlahe. Lodičky, sukňa, sako a plno doplnkov. Obe vyzerali krásne. Tak ako vždy. A tak, ako sa to v módnom časopise aj očakávalo.

Mali namierené do zasadačky, kde na nich už čakali ostatní z redakcie.

Klasický postup. Stretnutie s tými, čo budú na obálke nasledujúceho čísla. Téma, motív, farby, to všetko sa predostrie a začnú sa dohadovať detaily. Druhá strana má vždy nejaké pripomienky.

Keď je všetko dohodnuté, nasleduje fotenie. Málokedy sú redaktorky prítomné, no toto nebolo len také fotenie. Keď ich o to David požiadal, vedeli, že to bude dôležité.

„Ja vážne nechápem, načo musíme byť pri fotení," klopkala si na hlavu Tina. „Ešte stále som nenašla náhradu za ten článok o jarných kabátoch. Zase to budem robiť do druhej v noci."

„Ani mi nehovor. Je to hlúposť. Obálka bola perfektná. A okrem toho, kto to vlastne je? Dúfam, že to bude aspoň prezident alebo kto, keď sú okolo toho také zhony."

Posledné úpravy ich vlasov a otvorili dvere do zasadačky.

„Aaa, tak tu sú. Dámy..." rozžiaril sa David a ukázal na dvojicu najlepších redaktoriek, ktoré práve vošli. „Toto sú naše hlavné redaktorky. Prosím, zoznámte sa..."

A vtedy nastal ten desivý moment prekvapenia, ktorý nikto z nich nečakal.

Sedem párov očí ju v tom náhlom momente prebodlo a ona zastala v pohybe, neschopná dokončiť krok.

Ich oči sa po štyroch rokoch stretli.

Yumi zostala úplne zaskočená a nepripravená. Dá sa vôbec na takéto prekvapenie pripraviť? Nikto nečakal, že sa ešte niekedy v živote stretnú. Po tom, čo sa stalo určite nie.

„Chlapci?" vydesene pošepla takmer žiadnym hlasom.

Po takej dobe im opäť stála zoči-voči. Pozerali na seba a ona nemohla uveriť, ako sa všetci zmenili. Vôbec len to, že ich opäť vidí, ju desilo na smrť.

„Yumi, je všetko v poriadku?" pozrel na ňu David.

„Áno áno... ja len-."

„Tak, Yumi, Tina, zoznámte sa a prejdeme k veci, áno?"

Mlčky prikývla a opäť pozrela na chlapcov, ktorí z nej nespustili oči. Chaoticky pobehovala očami po ich tvárach až kým nenašla tú jednu, ktorú sa snažila prehliadať už od samého začiatku. A pocítila zase to náhle zvieranie v hrudi.

Jeho skalný pohľad a tie tmavé oči... Prebodol ju a zasiahol priamo do najhlbšej časti živej duše, o ktorej si myslela, že už dávno neexistuje.

Panikárila a vôbec nevedela prečo.

Veď sa už s tým, čo jej spravil vyrovnala, tak prečo sa jej tak trasú kolená?

Tak veľmi sa zmenil. Bol to vôbec on? Snažila sa na neho nepozerať, no jej pokušenie bolo vážne obrovské. Kedy tak dospel? Mohlo sa zmeniť všetko, ale jeho oči nie. Tie nie.

Podišla k Namjoonovi aj s vydesenou grimasou v tvári sa mierne uklonila. Jeho jemný úsmev a žmurknutie ju trochu ukľudnil. Nie však dostatočne.

Vedľa stál Tae, ktorý z nej nedokázal spustiť zrak. Jeho oči boli priam na vypadnutie.

„Ahoj Yumi," pošepol a nenápadne sa usmial.

Čo mala robiť? Nemala ani tušenie. Potichu sa uklonila a s miernym úsmevom podišla ďalej.

Keď prišla na koniec radu, na ktorom stál Yoongi, jej zrak neodlepila od podlahy. Nedarovala mu ani jeden prekliaty pohľad.

„Yum-."

„Yumi Kobayashi," precedila a poklonila sa. „Veľmi rada vás spoznávam."













***

What happened 4 years ago?👀
Why such a long break?🌸
Any ideas?🍒

Ľúbim vás baby vážne veľmi a ďakujem za také nádherné reakcie
❤❤
Dojíma ma to 😭🙈 neviem prečo som také hrozne cry baby🙈❤😭

Xoxo.

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Where stories live. Discover now