Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

6. Persona

„Kobayashi."

„Kobayashi, počuješ ma?"

„Yumi, do čerta otvor tie prekliate oči a odpovedz."

„To si vážne až tak blbá?"

„No tak Yumi!"

„Sakra!"

*

Otvorila oči a prudké svetlo stolovej lampy ju oslepilo. V celej hlave jej treštilo a v ušiach počula len šum. Tú miestnosť nepoznala a ani posteľ, v ktorej ležala.

Zmohla sa len na pár slov. Nevedela, či je v realite alebo v sne a už vôbec nie, čo predchádzalo jej veľkým bolestiam.

„Kde to som?"

„Lež v pokoji, áno?"

Strhla sa. Nevedela identifikovať ten hlas a ani to, odkiaľ prichádzal. Prudko sa posadila a snažila sa zorientovať.

„Hej čo blbneš! Ľahni si preboha."

„Yoongi?"

V hlave sa jej začalo všetko motať. Už sa načisto zbláznila? Videla ho v rohu miestnosti, ako sedí so založenými rukami a s nahnevaným pohľadom ju pozoruje. Nedokázala si na nič spomenúť, ale bola si viac než istá, že jeho prítomnosť jej nerobí dobre.

„Čo sa stalo?"

„Vletela si autu pod kolesá. V skratke. To si vážne tak blbá, alebo si to urobila naschvál?" vyletel a začal sa rozkrikovať po celej izbe. „Vieš čo sa ti všetko mohlo stať? To nemôžeš dávať pozor?"

Pomaly si začala spomínať. Jeho krik jej veľmi nepridával, ale postupne sa preberala zo šoku.

„Kde som?"

„V mojej posteli."

„A ako som sa sem dostala?"

„Ako asi? Priniesol som ťa."

„V náručí?!" 

„Buchla si sa do hlavy?! Ježiši. Kebyže ťa mám vláčiť v náručí až sem, nechám ťa tam ležať."

„Tak ako teda?"

„Nechcem ti brať ilúzie, ale autom."

„A ako som sa dostala do tvojho auta, keď som ležala na ceste?"

„Odtiahol som ťa za nohu," prevrátil oči. „Čo myslíš?"

„Takže predsa len v náručí!?" zasmiala sa.

„A bolo to naposledy, takže sa neteš."

„Zdalo sa mi, ale nebola som si istá."

„Takže si nebola v bezvedomí? To si robíš srandu. Odtiaľto ideš po svojich. A sama. Na moje náručie môžeš zabudnúť."

„Neboj sa Yoongi, až tak blbá nie som."

„No, neviem."

Zarazila sa. Nebola zvyknutá na taký spôsob komunikácie, ale to bol proste Yoongi.

Začala sa stavať z postele. V momente ako sa však postavila na nohy, pocítila v členku náhlu slabosť a celá sa opäť zvalila na posteľ.

„Asi mám niečo s nohou," zdesene vykríkla.

„Na mňa nepozeraj."

„Musíš ma odniesť do nemocnice."

Yoongi prevrátil oči a čupol si k nej. Skúmavo jej hľadel na boľavý členok. Nevyzeralo to dobre, no nebol opuchnutý. To posledné, čo sa mu chcelo, sa bolo trepať na pohotovosť. Okrem toho, na večer už mal iné plány.

„Nič tam nevidím. Asi to máš len narazené. To rozchodíš."

„Bolí to."

„Ako vravím. Máš to narazené. Ale domov to zvládneš."

„To myslíš vážne?"

„Smrteľne."