Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

36.

„Yoongi, odchádzam."

Zaznelo po dlhom mlčaní a on horko prižmúril oči.

Obaja vedeli, že to raz muselo prísť.

Rok prešiel ako voda a oni na seba hľadeli, akoby boli dvaja cudzí ľudia.

Čas, ktorý spolu trávili sa približoval k nule. Niekedy prešli celé mesiace, bez toho aby sa videli. Yumi nechcela robiť žiadne problémy.

Chcela aby uspel, no po skoro troch rokoch, čo boli spolu, nebola šťastná. A preto sa nikto nemohol čudovať jej rozhodnutiu.

„Kam chceš ísť?"

Sedel oproti nej a hľadel do zeme. Jeho vlasy boli úplnej inej farby, než akej boli naposledy keď ho videla. Menil sa tak rýchlo. Zelená mu pristala, ale iba jej pripomínala, ako veľmi sa sami sebe vzďaľujú. Jeho oblečenie bolo zrazu úplne iné a ona sa k jeho boku už vôbec nehodila.

„Späť do Japonska."

„To už? Nevravela si, že tam pôjdeš až keď dokončíš výšku?"

„Už som skončila Yoongi. Dostala som pracovnú ponuku."

„Kedy máš pohovor?"

„Už bol. V marci."

Bol začiatok augusta a on o nej už nič nevedel. Vravela mu to, ale zabudol. Nemal na to čas a energiu. Vyčítal si to. Vážne veľmi.

„Prepáč. Ja... prepáč."

„To je v poriadku Yoongi. Máte toho veľa. Odchádzam, lebo sa tu už necítim dobre. Potrebujem zmeniť miesto a vzduch. Premyslieť si budúcnosť. Usporiadať myšlienky a prehodnotiť veci."

„Aké veci?"

„Všetky."

„Aj ja som medzi tými vecami?"

„Možno."

Prižmúril oči. Vedel, že nie je šťastná. Videl to už dlho. Videl jej to na očiach. Nesmiali sa. Boli unavené a prázdne. Nerobil ju šťastnou a cítil sa, že zlyhal.

Ani to, že ju držal za ruku a jemne ju stískal nič nezmenilo na tom, že ako priateľ nestál za veľa. Ich dotyk bol studený a cudzí. Kedy sa to celé stalo?

„Prosím, premysli si to. Ak sa chceš ... ak sa necítiš šťastná a náš vzťah..."

„Neviem čo chcem, ale toto čo máme, to nie je," sklonila hlavu. „Potrebujem pauzu. Zabíja ma to."

„Milujem ťa. Vážne, Yumi, milujem ťa," pozrel je do oči a opatrne ju objal. Opakoval to, akoby to niečo zmenilo. Vedel, že je rozhodnutá.

Nič nezmohol. Bolo neskoro.

Miloval ju a vidieť ju odchádzať bolo pre neho nesmierne ťažké.

Jej útle telo v jeho náručí bolo tak smutné a zraniteľné. Nedokázal ju ochraňovať, ako by si predstavoval. Vedel, že je slabá a potrebovala niekoho, kto by tam pre ňu bol stále. Všetko čo robil jej vždy len ublížilo a on sa za to nenávidel. Nebol tam pre ňu keď sa cítila zle, keď sa cítila sama a keď potrebovala podporiť.

Mal sa jej viac venovať. Mal o ňu viac bojovať a viac jej vravieť, že ju má rád. Nie len vtedy, keď to pokazil a tieklo mu do topánok.

Cítil že ju iba trápi, a to nechcel.

„Prídem ťa pozrieť."

Smutne sa usmiala a tvár mu zaborila do hrude.

Sama nemohla uveriť, že to skutočne robí. Že ho skutočne opúšťa. Snažila sa zapamätať si tú chvíľu, kedy ju drží a ona cíti jeho prítomnosť.

Nebol to rozchod, ale vlastne bol.

Myslela si, že keď budú od seba, každý sa bude môcť sústrediť na svoje veci a zbytočné výčitky, že si na seba zase nedokázali nájsť čas ich už nebudú tak vyčerpávať.

Napriek všetkému, milovali sa.

Už si to však nedokázali povedať.

Pre oboch bolo lepšie zabudnúť a pohnúť sa vpred. Stáli na jednom mieste až príliš dlho.

*

Bol pri nej keď odlietala preč. Odprevadil ju na letisko a mával jej, až kým nezašla za roh. A aj keď ju už nemohol vidieť, stále jej mával.

Opúšťala ho a on pre ňu chcel len to najlepšie. Chcel aby bola opäť šťastná a to aj za cenu toho, že ju už možno nikdy neuvidí.

Jeho srdce bolo rozorvané na kusy.

A po líci sa mu skotúľala slza. 

To be continued
😔💕

Love you.

Xoxo.