Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

5.

V jej nudnom živote mimo fantáziu sa toho veľa nedialo.

Snívala, že jej už stý-prvý krok niečo zmení, no opäť, už po stýkrát, sa mýlila. Bola skrátka beznádejný romantik a stále dúfala v nemožné. A vždy keď ho videla, jej kolená sa roztriasli a ona sa cítila tak zvláštne.

Keď mu nasledujúcu hodinu opäť rozdávala test s červeným FX, cítila zase tú povinnosť pomôcť mu. Opatrne mu položila neúspešný test na lavicu a vyjavene na neho pozrela s nepriamou otázkou.

„Ak by si chcel..."

„Nechcel."

Odbil ju jedným slovom a ona sa raz a znovu stiahla do svojej ulity. Sadla si na miesto a vyčítala si, prečo je taká nemožná.

Snažila sa. Snažila sa pochopiť, prečo ju neznáša, ale vôbec to nechápala.

Po hodine bežala hneď za ním. Nevedela si pomôcť. Stále viac a viac ju to k nemu ťahalo. Zastihla ho až na ulici, kde mu skrížila cestu.

„Yoongi, ja som len chcela..."

„Bože, čo to s tebou stále je?!" vyprskol.

„Prečo za mnou stále lozíš, panebože. Nechaj ma na pokoji. Nič od teba nechcem, tak mi už daj konečne pokoj! Nechcem tvoju pomoc tak už to láskavo pochop. Poradím si sám a nepotrebujem k tomu nikoho. Tobôž nie nejakého šprta, ako si ty!" ukázal na ňu opovrhujúc prstom a pozrel jej do vyjavenej tváre.

To prehnal. Vedel to v momente, ako to vyslovil. Jej výraz ho zaskočil a chvíľu zostal len tak hľadieť. Potom však zaťal zuby, obišiel ju a ďalej pokračoval svojou cestou.

Zúril. Vedel, že to nezvládol, ale už toho bolo veľa. Neznášal, keď za ním stále liezla a s jej sladkou tváričkou sa ho snažila zmeniť. Bol z nej tak vytočený.

Chvíľu stála ako obarená. Nezvládala kritiku. Nevedela sa s tým popasovať a jej oči sa naplnili slzami v momente, ako celú situáciu spracovala.

Rozbehla sa preč, ani nevedela kam. Cítila sa tak hlúpo a trápne. Nenávidela ho kvôli jeho mizernej povahe, no zároveň si nedokázala pomôcť.

Plakala tak silno, že nevidela pred seba. Nechcela ho už nikdy vidieť. Priala si, aby ho nikdy nestretla. Neznášala sa, že sa ho nevie zbaviť a že sa musela zblázniť práve do neho.

Bola rozhodnutá ukončiť to. Už sa nedokázala ďalej trápiť. Ten chalan ju ničil a ona, aj keď si myslela opak, bola veľmi slabá.

S hlavou v dlaniach vybehla na cestu.

Tak veľmi ho nenávidela.

Chcela zmiznúť. Chcela navždy zabudnúť na tento moment, na neho a na tú ohromnú bolesť v hrudi, ktorú jej spôsoboval každým jeho slovom.

A nebyť toho momentu, tých svetiel a zlého načasovanie, podarilo by sa jej to.

Nebyť neho, nebyť jej, nebyť ťažkých sĺz a jej žiaľu, nepocítila by ten prudký náraz, náhlu bolesť a studenú zem, na ktorú dopadlo jej bezvládne telo.