13. Shadow

338 31 47
                                    

Midori aj s autom odfrčala preč a Yumi zostala stáť sama pred Yoongiho bytom. Bol už večer a chladný vánok, ktorý prefukoval jej ľahké šaty nebol najpríjemnejší. Necítila sa úplne bezpečne v tejto štvrti. Nebola to práve najvychytenejšia oblasť mesta, z akej na rozdiel od neho, Yumi pochádzala. Bolo to tam tmavé, podivne tiché a mierne desivé.

Zazvonila na zvonček a čakala u dverí, kým ju pustí dnu. Nikto sa však neozýval, a tak zazvonila znovu. A znovu. A znovu. A znovu.

Začala sa cítiť zvláštne, no nechcela si pripustiť, že niečo nie je v poriadku. Pravdepodobne zaspal, a tak vytiahla mobil.

Prešľapovala na mieste a chlad z chodníka jej omínal nohy.

Nezdvíhal.

Yoongi býval na prvom poschodí a jeho okná boli len o čosi málo vyššie od Yuminej hlavy. Postavila sa na lavičku a nakukla dnu. Všade bolo zhasnuté a ona cez tmu nič nevidela. Búchala na okná a volala, no žiadna odpoveď.

Nedokázala si ani len predstaviť, že dnešný večer niečo pokazí. Mala na sebe jej najkrajšie šaty. Dnešok sa nesmie pokaziť!

Čakala tam už dobrých dvadsať minút a celé telo sa jej drgľovalo, keď jej Yoongi konečne zdvihol mobil.

„Kobayashi?"

„Yoongi, čo sa deje?"

V jeho pozadí sa ozývali hlasné zvuky, ktoré nedokázala identifikovať.

„Čo by sa malo diať?"

„Vtipné. Stojím dole. Pusti ma dnu, už mi je vážne zima."

„Eh... Kobayashi, počkaj chvíľu," odmlčal sa. Bolo počuť, ako hurhaj v jeho telefóne ustal a jeho hlas bolo počuť zrazu omnoho zreteľnejšie.

„Yoongi kde si? Ty si už tam?"

„Kobayashi, ja som na teba úplne zabudol. Je mi to ľúto. Pridalo sa ku mne pár kamarátov a aj tak som už nemal miesto v aute. Prepáč, úplne mi to vyletelo z hlavy."

„To myslíš vážne?"

„Ale stále môžeš prísť. Pošlem ti adresu."

„Nie netreba."

„Yumi mrzí ma to."

„To je v pohode. Aj tak..."

Yoongi tak poď už.

„Uh prepáč. Už musím končiť Yumi. V pondelok sa v škole porozprávame. Drž sa."

Zložil jej to skôr, ako mu mohla čokoľvek povedať.

Zase schytala facku priamo do tváre a táto teda poriadne bolela. Bola to ďalšia ľadová sprcha reality, ktorá Yumi priviedla naspäť na zem.

Nikto sa jej nemohol čudovať, že má hlavu stále v oblakoch, keď vždy, keď mala pocit že veci idú konečne správnym smerom, ona schytala ďalšiu ranu priamo z jasného neba. Po každom zásahu sa obrnila ešte viac, čo v jej prípade znamenalo, že sa ešte viac ponorila do predstáv.

Nevedela žiť v reálnom svete; frustroval ju. Nevyznala sa v ňom a svet sa nevyznal v Yumi.

Kráčala peši celú cestu až domov. Bola noc a ona sa cítila tak mizerne. Ten pocit bezvýznamnosti nenávidela. Hanbila sa sama pred sebou. Jej srdce bolo už toľko krát zlomené, že si na tú bolesť pomaly, ale isto, zvykala. 

***

Čo ste si mysleli? Že bude párty?
Hah. 😂😂 je to predsa Yoongi...
Nie je asi na mieste vylievať si tu srdiečko ale mňa tiež jeden chalan pozval na narodeninovú párty (jeho oslavy boli vždy na škole legendárne) a potom na mňa zabudol, ale že úplne🙃 Vlastne ani neviem či vie moje meno... asi nie😄 takže viem si predstaviť ako sa musela Yumi cítiť. Aj vám sa niečo podobné stalo? Dúfam že nie, ale ak áno, môžeme si spoločne ponadávať 😄 som tu pre vás🍒💕
Ale dúfam, že to Yumi rozdýcha. Bude musieť lebo jej stvoriteľka jej pripravila ešte len zaujímavý osud.

Mám vás veľmi rada baby🍒🌸
Love you.
Xoxo

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Where stories live. Discover now