Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

60. Tear

„Zlatko, si v poriadku?" vydesene si ju prezerala Tina, keď jej podávala kávu.

„Som v pohode. Len trochu nevyspaná," oprela sa o kancelársku stoličku a privrela oči. Denný ruch v redakcii jej spôsoboval migrénu.

„Vyzeráš hrozne, vážne. Akoby si nespala tri noci. Čo sa stalo?"

„Nič, nič," upíjala z papierového pohára. „Ja som len..."

Plakala.

Celú noc.

Už niekoľkú v rade.

Sedela na zemi a plakala tie najťažšie slzy, aké mohla. Tak veľmi ju pálili a jej líca boli od nich celkom červené.

Kolená si upínala k hrudi a v ruke držala mokrú vreckovku.

Každý deň bol boj.

Sakiko, práca, povinnosti, neustále termíny a šibeničné pracovné tempo. Naháňanie sa za peniazmi a na perách stále ten prekliaty úsmev.

Stále a stále dookola. Deň čo deň. Perfektná rutina.

Chcela byť silná, chcela byť samostatná. Tvrdá a pevná ako skala.

Ale cítila sa tak slabo...

Všetko sa s ním zničilo.

Všetko sa pokazilo.

Hlavu si opierala o gauč a z jej očí sa stále valili slané slzy.

Plakala tak usedavo a nevedela prestať. Už bola neskorá noc a jej vínový pohár bol prázdny.

Snažila sa byť potichu aby ju malá Sakiko nepočula. Pritláčala si mäkký vankúš k mokrej tvári a celá sa chvela. Jej brucho už neznesiteľne bolelo od neustálych sťahov bránice, ktoré ju sužovali celú noc. Bolo jej tak zle a nebyť prázdneho žalúdka, do ktorého jedlo už pár dní nevložila, pravdepodobne by vracala.

Nenávidí ho.

Nenávidí ho.

Tak veľmi ho nenávidí.

Ničil ju a ona ho potrebovala vymazať zo svojho života raz a navždy.

Nemiluje ho.

Už viac nie.

*

„Yumi, mala by si niečo zjesť," prisadla si k nej Tina a jemne ju pohladila po chrbte. „Strácaš sa pred očami."

Yumina kľúčna kosť celkom vystupovala a cez obtiahnuté tričko jej presvitali rebrá. Nič nejedla; nemohla. Na jedlo nemala ani len pomyslenie. Zdalo sa jej preceňované.

„Nie som hladná, ale vďaka."

„Čo sa vtedy s Yoongim stalo? Ako dopadla schôdzka?"

„Ukončila som to," mykla plecami a oprela sa o stoličku. V ruke držala kávu, ktorú pila na prázdny žalúdok a dych sa snažila cielene spomaliť.

„Čože si?!"

„A čo si čakala?" požmolila si unavené oči, pod ktorými sa objavili tmavé kruhy. „Každý žijeme svoje životy. Všetko je už inak."

„Je to hlúposť!" skríkla a postavila sa. Jej vysoký tón Yumi prebodol spánky a ona s utrpením prižmúrila oči. „Veď on ťa mi-."

„Aaaaa," skríkla, čím ju úplne prerušila. Ruky si priložila na obe strany hlavy, ktorá jej išla prasknúť a privrela oči. „Nehovor o tom, prosím. Hlavne nie tak nahlas."

„Si v poriadku?" zhrozila sa.

„Je mi fajn," postavila sa od stola. „Musím sa ísť opláchnuť. Hneď som späť."

„Yumi, mala by si si sadnúť. Nevyzeráš dobre. Netočí sa ti hlava?"

„Ja len..."

„Yumi!!!"

„Yumi! Panebože!"

„Yumi!"

***
Ahojte 🍒

Dnes trochu neskôr ale veď to poznáte. Some school shit...
🎓🌏
Kapitolou Tear sa dostávame do poslednej fázy príbehu. To, v akom duchu sa bude niesť vám napovedá jej názov😔🌧

Opatrujte sa❤

Love you.

Xoxo
🍒