Časť 7.

168 16 1
                                    

Hľadím von oknom v spoločenskej miestnosti. Začali pripravovať vianočné trhy. Ako veľmi by som sa tam chcela ísť pozrieť. Ale ja nemôžem. Najviac ma pustia iba do toho obchodu a späť na izbu. Celý deň som buď tu alebo na izbe. Alebo ešte v miestnosti kde dostávam ožarovanie. Depresívne.

Prvý krát čo som tu vstávam prechádzam sa po miestnosti. Všimnem si toho malého chlapca s ktorým sa hral Niall, ako tam tak sám sedí pri stole. Rozhodnem sa že si k nemu sadnem.

,,Ahoj" pozdravím ho a usmejem sa na neho ,,A.. Ahoj...ideš sa somnou hrať? " spýta sa na rovinu ,,nikto sa somnou hrať nechce okrem strýka" zosmutnie. ,,Jasné môžem sa s tebou zahrať ak chceš. A ako to že sa s tebou nechcú hrať?" ,,Ja neviem, nemajú ma radi lebo tu mám výhody, hovoria mi že som rozmaznané decko" ,,Tak to veru nieje od nich pekné, nevšímaj si ich. A aké výhody máš na mysli?" Nedalo mi to ,,Lebo tu mám strýka, on je doktor vieš" Horan je tvoj bratranec? ,,Máš namysli doktora Horana? ,,Áno, teraz sa už pod hrať domino" ukáže na krabičku

,,Vyhral si" usmejem sa a nastavím mu ruku na hive five. On sa pomaly a bojazlivo dotkne moje ruky no potom sa rozosmeje. ,,Musíš lepšie cvičiť, som v tom vážne dobrý" poúča ma keď sa prestane smiať. ,,A ako sa vlastne volaš?" spýtam sa ho ,,Theo a ty?" doširoka sa usmeje. ,,Maribell ale keď chceš hovor mi Bell je to kratšie" ,,To je veľmi pekné meno, Bell budeš sa somnou aj zajtra hrať?" v očiach sa mu rozžiarili malé iskričky ,,Jasné" usmejem sa ,,Super, ja teraz už pôjdem hentam"ukáže na druhú stranu miestnosti ,, čaká ma tam strýko" otočím sa a Niall na mňa hľadí a usmieva sa, potom odvráti zrak a nastavuje Theovi náruč.

Vrátim sa späť na svoje miesto a pozerám sa na trhy. Už dali aj osvetlenie a vianočný stromček . Chcela by som vidieť ako to bude svietiť, lenže keď to zapnú ja už budem na izbe a odtiaľ to neuvidím. Zrazu mi napadlo, čo keď sa sem v noci priblížim. Veď toto sa nedá zamknúť. Fakt ma väčšia blbosť napadnúť nemohla, ale tak čo. Šibalsky sa usmejem a vraciam sa naspäť do izby.

Viem že kontroly robia okolo 22:00 a potom až o polnoci takže by som mala nato dve hodiny. To je tak akurát. Oblečiem si čierne legíny a čiernu mikinu aby som bola menej nápadná. Ale aj preto lebo tu je hrozná zima. Zakryjem sa až po krk a čakám na sestru kedy sa sem príde pozrieť. Keď príde, počkám ešte 15 minút aby som si bola istá že ma nepristihne ako sa túlam chodbou. Potichu otváram dvere a hneď ich aj zatváram. Pozriem sa do ľava. Prázdna chodba, super. Rýchlo sa otáčam a idem smerom do prava keď v tom do niekoho vrazím.

On ma chytá okolo pása nejak sa otočí a padá celou svojou váhou na mňa. Blonďák. To bude Niall. Tak to bude prúser.

Keď si uvedomí že na mne leží okamžite sa podoprie rukami. Vyľakane na mňa hľadí a očami mi vraví čo tu robím. Mám strašnú chuť sa začať smiať ako tak na neho pozerám.

,,Čo ti je smiešne?" ty. ,,Ja neviem" zakryjem si rukou ústa. ,,Akože nieže by sa mi nepáčilo tu byť v takejto polohto nie, ale čo by si pomyslela sestra keby nás takto uvidí?" nadvihne na mňa obočie. ,,Netuším?" On sa postaví a podáva mi ruku. Pritlačí ma k stene. A dlaň si oprie vedľa mojej hlavy.

,,Teraz mi povieš čo tu tak neskoro robíš a prečo si ma tak zákerné zhodila na zem" prvý krát čo mu počuť na hlase že je mierne vytočený ,,Chcela som sa pozrieť cez okno v spoločenskej miestnosti na tie trhy" pozriem si dolu na nohy ,,a čo sa týka hentoho, ty si ma zhodil na zem ja som do teba len vrazila" uškrniem sa. ,,Na trhy?" zdvihne na mňa obočie. ,,cez sklo?" a ako inak ty génius ,,Mám inú možnosť? " ,,Možno, uvidím čo sa bude dať robiť" ,,Nechápem ťa" ,,Veď pochopíš, a teraz sa vráť na izbu" zamračím sa ,,no tak, choď " sklopím hlavu a vraciam sa na izbu.

/Silence// N.H.Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang