Ráno sa budím o dosť skôr než je u mňa zvykom. Je 5 hodín ráno. Snažím sa ešte zaspať ale už sa mi proste nechce. Zdám to a idem do kúpeľne kde si opláchnem tvár studenou vodou. Ja ale výzeram. Už si ani nespomínam kedy som bola naposledy namaľovaná. Chvíľu premýšľam či sa namaľujem ale nakoniec si to rozmyslím. Veď načo?
Vraciam sa späť do izby. Zastavím sa pri okne a dívam sa ako sneží. Nemám rada sneh. Napadne to, chvíľu má s toho človek radosť ale po čase mu začne prekážať. Hlavne keď ho je veľa. Úplne zbytočné. Lahnem si na posteľ a pozerám do stropu. Znovu zaspím.
Zobudia ma až nejaké deti čo utekajú chodbou a niečo za nimi kričí sestra. Ako dlho som spala? 11 hodín presne. Mam dobré načasovanie. Pre seba sa zasmejem. Po chvíli mi vstúpi do izby sestra.
,,Tak vy už ste hore? Ako dobre. Pán doktor Horan mi povedal ze hneď ako budete hore mám vás poslať k nemu, máte mať nejaké vyšetrenie" vyšetrenie? Veď som už všetký mala. To musí byť nejaká blbosť. ,,Jasné len sa prezlečiem" sestra odchádza a necháva ma samú. Len si rýchlo namiesto legín dám šedé tepláky. Dám si vlasy do drdolu a idem.
Keď vychádzam dovnútra, je otočený smerom k oknu. ,,Nejako si dlho spala nie?" povie namiesto pozdravu. ,,No a, nieje to jedno?" otočí sa ku mne ,,Aby som nezdržoval, vieš nezavolal som ťa sem kvôli vyšetreniu" ja som to vedela. ,,Ale kvôli tomu čo sa stalo včera na chodbe. Nikomu o tom nehovor." ,,Chápem" pozriem sa inam. Zase mi srdce rýchlo bije a ťažšie sa mi dýcha. ,,A ešte niečo. Zajtra ti začína chemoterapia a keďže si nebola už dosť dlho vonku...a ty si chcela ísť na tie trhy, tak som ti vybavil že dnes môžeš ísť von na trhy" oči sa mi rozžiarili šťastím. Mam strašnú chuť ho teraz objať. ,,má to ale podmienku " no daj ,, musím tam ísť s tebou, ako tvoj dozor samozrejme" vážne by som ho teraz najradšej objala. Ale myslím že je lepšie si držať odstup.
,,To myslíš vážne?" ,,Smrteľne vážne a teraz chod, o 6 buď nachystaná" prikývnem a odchádzam naspäť na izbu.
Počula som správne že o 6 mám byť nachystaná lebo idem s doktorom na trhy? Nemyslím si že je to príliš normálne. Ale tak po včerajšku...
,,Pripravená?" Niall vstúpi do mojej izby. Prikývnem mu. ,, tak poď" a usmeje sa na mňa. Prechádzame chodbou až k výťahu a ja cítim každý jeden pohľad uprený na mňa. Uľavý sa mi až keď sa zavrie výťah a my smerujeme dolu. Prechádzame cez recepciu až ku dverám ktorými sa vchádza. Bola by som šťastnejšia keby sa už nemusím vracať.
Všade cítiť tu vianočnú atmosféru. Na trhoch to rozvoniava samým punčom. Tlačíme sa cez dav a ja pozorujem ľudí ako sa napchávajú s perníkmi. Pijú punč alebo medovinu, niektorý len tak postávajú a trasú sa od zimy aj keď stále v dobrej nálade. Popri tom tu hrajú vianočné koledy.
,, Máš rada jablko v karameli?" spýta sa ma Niall a tým ukončí moje premýšľanie. ,,Áno, mám" nechápavo naňho hľadím. ,,Tak tu ma počkaj" ukáže na mantinel ktorý oddeľuje korčuliarov. Znovu prikývnem.
Opriem sa o mantinel a sledujem ho ako sa prediera davom. Je taký zlatý. Čo? Počúvam sa vôbec? Veď je to môj doktor ako by mohol byť zlatý. Je zlatý, tak si to priznaj. Nie. Hádam sa sama so sebou. Otáčam sa ku korčuliarom. Vidím samé zamilované páry ako sa namiesto korčuľovania objímajú alebo sa fotia. Potom sú tu malé deti ktoré sa radujú s toho že sa vedia udržať na ľade, alebo sa smejú na ich otcoch ktorý pred nimi machrujú ako sa vedia korčuľovať ale pritom im to nejde ani trochu.
,,Už som tu" usmeje sa a podáva mi jedno jablko. ,,ďakujem" úsmev mu vrátim
Keď dojeme jablká ešte chvíľu sme opretý o mantinel a rozprávame sa.
,, chcela by si si ísť ešte zakorčuľovať pred tým než pôjdeme?" ,,Ja sa neviem moc dobre korčuľovať" ,,Nevadí, poď" podáva mi ruku. Chvíľu premýšľam či ho mam chytiť alebo nie. Nakoniec som k nemu natiahla ruku a on mi ju stisol a ťahal ma za sebou.
Keď sme si požičali korčule na ľad išiel prvý Niall ,,No tak poď, neboj sa" pomaly stúpam na ľad a hneď sa chytám mantinelu. ,,Ale no tak predsa nebudeš na tom stále takto nalepená" hnevá sa. Vystrie ku mne ruku ,,Keď sa bojíš že spadneš chyť sa ma" nalieha na mňa. Fajn. Keď to vážne musí byť. Chytím sa ho. A tom okamihu ma k sebe pritiahne. Od ľaku zapištím. ,,To aby si si to náhodou nerozmyslela" zasmeje sa na tom. Mne to vtipné neprišlo.
Niall prepletie naše prsty a už ma ťahá za sebou. Chvíľu ideme pomaly takže to zvládam. No potom zrýchli ,,Niall spomal!...ja spadnem!!" kričím naňho lenže on ma nepočúva ,,No tak!.. Ja to myslím vážne!" chytím sa ho aj tou druhou rukou a snažím sa ho zastaviť. ,,To ti nepomôže" smeje sa. Vidno že sa na mne skvelo baví ,,tak dobre to by stačilo" povie rázne a zastaví niekde v strede klziska. ,,No bolo na čase" dychčím ,,Ja sa výborne bavím" zasmeje sa ,,Na mne čo?" zdvihnem na neho jedno obočie ,,Iba tak trošku" rozosmeje sa ešte viac ,,No hahaha" ,,Ale hádam si sa neurazila" ,,Nie, ale nepôjdeme už?"
,, Ako chceš"
