Pohľad Nialla
____________________________________________
Ešte 10 minút po tom čo odíde sa pozerám na dvere. Asi som to prehnal. No nič už to nezmením. Sadám si za stôl a vrhám sa na kopu papierov ktoré musím po podpisovať preštudovať alebo poslať. Za posledný týždeň mám toho strašne veľa. Absolútne nič nestíham. Väčšinu svojho času trávim tu. Veď aj tak ma doma nikto nečaká. Som tam sám a ja samotu neznášam. Milujem byť v spoločnosti. Preto som najradšej tu. Síce tu mám práce až nad hlavu ale mám sa aspoň s kým porozprávať.
Už dosť premýšľania musím sa venovať práci. Beriem do rúk pero a a všade kde je treba podpis sa podpíšem a ani to nečítam,teda len tak to prebehnem očami aby sa nepovedalo. Toto papierovanie tak nenávidím. A študovať čo každému pacientovi je a vedieť to s časti naspamäť. Nič unavujúcejšie, teda okrem operácií, nepoznám. No o jednej veci by som vedel ale to sem rozhodne nepatrí. Zasmejem sa nad svojimi myšlienkami. Odkladám nabok posledný papier a hlasno vydýchnem. Do očí mi spadne jedna obálka. No do riti ja som zabudol zaniesť výsledky. Beriem do rúk obálku a rútim sa s kancelárie von. ,,Doktor Horan?" snaží sa ma zastaviť doktorka ktorá pracuje o poschodie vyššie na kardiológií. ,,Prepáč, teraz nemôžem Victoria" No v tom sa zastavím. Veď jej mám dať tú obálku. Otočím sa k nej a podávam jej ju. ,,Ďakujem, ako vždy, si po ňu musím prísť sama" prísne na mňa pozrie. ,,Prepáč, ale videla si že som bol na ceste" ,,Videla Niall" ,,No tak ja už asi pôjdem" ,,počkaj, ja som sa chcela spýtať či to teda platí... Dnes" hrá sa s vlasmi ,,jasné o 6 končím počkám ťa" ,,Super, tak po práci" pritlačí si obálku bližšie k sebe a odcupitá preč. Čo to všetký ženy somnou majú? Vsadím sa že dnes sa bude znova o niečo pokúšať. Už vtedy v tom výťahu skúšala niečo. A fakt to zabralo. Dokonca tak, že som si nevšimol ani Maribell. Teda skoro. Možno preto to tak zabralo že kedysi som o Victoriu stál. No odkedy sa zjavila Maribell som si tým taký istý ani neni. Nikdy pred tým som nemal túžbu ani potrebu vybavovať pacientke lepšie raňajky. Alebo by ma nikdy v živote nenapadlo ísť vybaviť nech ju somnou pustia na pol dňa na tie trhy. A tá scénka s tým výťahom. Keby sa to stalo s hoci kým iným bolo by mi to jedno. No keď som zistil že to bola ona mal som pocit viny a musel som jej ísť povedať ako sa veci majú. Mal som pocit že som jej ublížil. Ale určite som jej viac ublížil tým čo sa stalo pred chvíľou. Veď plakala. Tak to som vážne prehnal. Do riti ja som teda kus kreténa keď žiarlim.
Idem ešte pred koncom služby na chvíľu za Elizabeth do spoločenskej miestnosti nech sa tam nenudí. Stojí pri dverách.
,,Čauko" pozdravím ju ,,Ahoj" ,,Tak čo ako to ide?",,Ale vieš čo super, zajtra je silvester a ja budem musieť byť tu. To nieje fér. Každý rok som tu" Elizabeth sa mi začne na všetko sťažovať no ja ju už nepočúvam. Všimol som si Maribell. Prečo stále sedí pri tom okne a nejde sa a niekym rozprávať? Ja by to tak nevydržal.
Trochu dlhšie som sa zdržal pri Elizabeth. Pretože stále niečo brblala a ja som ju nevedel zastaviť.
V kancelárií ma už čakala Victoria. ,,Prezlečiem sa a môžme ísť" vchádzam do menšej miestnosti kde mám oblečenie a rýchlo sa prezliekam. ,,môžme ísť" poviem jej a ona sa usmeje a nasleduje ma až k autu . Mám akúsi zvláštnu náladu. Neviem ten pocit ani opísať ale určite nie je dobrý. Proste akoby som mal výčitky alebo také niečo. Akoby som vedel že sa niečo stane čomu nebudem vedieť zabrániť a pritom to budem ľutovať. Keď štartujem auto, spýtam sa kam chce ísť. ,,Do tej kaviarni kde chodievame" som si aj myslel. Nikam inam by ani nešla. Celú cestu mi rozpráva aký mala náročný deň a že potrebuje voľno. Samé keci ktoré ma nebavia počúvať no budem prikivovať akože to je velice zaujímavé. Keď prídeme na miesto vystúpim s auta a otvorím jej dvere ,,Ďakujem"
Vo vnútri je strašne veľa ľudí. Porozhliadneme sa. Akurát úplne v zadu je jeden box voľný. Bože toto mi nerob. Usadíme sa. Samozrejme že si sadne vedľa mňa. Za chvíľu už je u nás čašníčka. ,,Dobrý večer, čo si dáte?" ,,ja mätový čaj a čo ty Niall?" ,,ja kávu, tú z toho stroja" čašníčka prikývne a odíde. Stále sa mi strašne zíva. A nemôžem prestať myslieť na Maribell. Dúfam že som jej až tak moc neublížil. ,,Deje sa niečo?" povie keď si všimne že som mysľou niekto inde. ,,Nie nie nič" ,,Dobre teda" čašníčka nám práve prinesie pitie. Victoria si dáva dolu mikinu a má tričko s výstrihom. Nejde sa tam nepozrieť. Pane bože toto nerob. Naťahujem sa radšej po kávu. ,,a ty si mal aký deň Niall?" ,,Ja? Celkom nudný" ,,To je všetko?",,Áno, veď čo by si chcela počuť?" ,,Ja neviem. Hocičo" ,,Vážne sa chceš baviť o práci?" ,,Nie, aký máš plán na Silvester?" ,,Žiadny, mám službu"
Ešte hodinu som počúval ako si vylieva srdce. Potom sme sa rozhodli ísť. Keď ju zaveziem k nej domov prehovára ma aby som šiel hore. Nakoniec ma presvedčí. Ona je v tom fakt dobrá. Niečo vo mne mi vraví žeby som to nemal robiť. Že to nieje to, čo skutočne chcem. Sadám si k nej na gauč a ona prinesie šampanské. ,,Keďže zajtra nebudeme spolu, tak už teraz ti želám šťastný nový rok" povie keď ho otvorím a začnem nalievať. Už som trochu ovolnenejši. Viac sa smejem a som viac otvorený. Využila to. Zobrala mi pohár s ruky a sadla si na mňa obkročmo. Automaticky som jej dal ruky na boky. Niall toto nie. Toto vážne nemôžeš spraviť. Ona s tebou chcem mať vzťah, ty nie. Ak to spravíš ublížiš jej. Kričí po mne moje svedomie. Victoria mi uprene hľadí do očí. Keď zistí že nenamietam priblíži sa ku mne ústami. Najskôr iba priloží svoje pery k mojim aby zistila či sa odtiahnem. Odtiahni sa! Kurva, nedokážem to. Než sa stačím spamätať začnem ju bozkávať. Tak to som zvedavý ako toto skončí. Vyzlečie si tričko. Snažím sa nepozerať. Ale po pravde mi to moc nejde. Pomaly začne vyzliekať tričko aj mne a odhodí ho ktovie kam. Jej ruky skončia na mojom bruchu. Začnem ju znova bozkávať. Po chvíli ju chytím jednou rukou za chrbát a druhou za zadok. Postavím sa a idem do jej spálne. Nemusím sa pýtať kde he pretože som jej tu bol pomáhať keď sa sem sťahovala. Otváram dvere do spálne a hádžem ju na posteľ. Tak teraz už nie je cesta späť. Vlastne to už aj chcem. Musel by som byť gay keby sa s ňou nechcem vyspať.
Už som prestal vnímať. Proste som sa tomu poddal. Vnímam už len ten pocit. Moje svedomie som umlčal. Konečne.
