V hlave mi neskutočne hučí. Otváram oči a poobzerám sa okolo seba. Som v nemocnici a na sebe mám oblečené nemocničnú košeľu . Čo sa stalo? Pamätám si že mi bolo zle, potom ma Anna dotiahla tancovať a potom som....odpadla. Tak kvôli tomu tu som? Ja len dúfam že nebudem mať zle kvôli tomu že som pila. Do riti aj s tebou Anna. Posadím sa že sa postavím. No hneď si aj naspäť sadám lebo moje nohy ma nevedia udržať. Pane bože čo to somnou je? Koľko je vlastne hodín? A kde mám mobil? Natiahnem sa k nočnému stolíku otváram šuplík. Oddýchnem si keď ho tam zbadám spolu aj so sluchátkami. Beriem ho do ruky. Je 5:31 27.12. Ako dlho som spala vôbec? Až teraz si všimnem veci čo som mala na párty, prehodené cez stoličku . Vedľa stoličky je aj menšia taška ktorú som si brala domov. Takže mi už aj veci priniesli.
Strašne potrebujem ísť na záchod. Ale ako sa tam dostanem keď ma moje nohy neudržia? Budem to musieť vydržať. Kedy už konečne niekto príde? Už dve hodiny tu trpím. Do miestnosti vchádza Niall.
,,Čo si prosím ťa stvárala Maribell" chytí sa za hlavu. ,,prečo si pila?" ja som vedela že sa ma to spýta ,,Ja..ja neviem" vykokcem zo seba. ,,Veď dobre vieš že piť teraz nemôžeš" bože toto je tak trápne cítim sa akoby bol môj otec a robil mi výplach žalúdka ,,Ale nebudeš mať s toho zle keďže si si nevypila tak moc" práve mi spadol kameň zo srdca ,,to, prečo si odpadla ešte nevieme,keď niečo zistíme hneď ti to prídem povedať" ,,ďakujem, a Niall?" to čo sa ho idem spýtať bude trapas na celý život ,,Áno?" ,,Mám otázku, prečo som tak strašne slabá?" ,,To bude tými liekmi čo ti dávali, prečo?" ,,Lebo sa nedokážem udržať na nohách no a ja.." ,,Potrebuješ ísť na wc?" prikývnem ,,síce to nemám v náplní mojej práce..." pristúpi k mojej posteli odloží si veci a zoberie ma až k umývadlu. Tam ho zastavím. ,,To už zvládnem" poviem mu ,,Fajn potom ma zavolaj" a odíde s kúpeľne. Bože to je tak trápne. Nejako sa mi podarí umyť ruky a potom ho zavolám. Znova ma zoberie na ruky a položí na posteľ. ,,ďakujem" pozriem do zeme lebo cítim že sa červenám. ,,Za málo, ešte sa dnes uvidíme Maribell tak zatiaľ sa maj a mimochodom, si strašne lahučká" nato sa usmeje a odíde. Veď ja viem že som ľahká načo mi to hovorí?
Za chvíľu príde sestra s raňajkami. Sú to cereálie s mliekom. Tak toto som nečakala. Hneď to zjem a skúšam sa znova postaviť na nohy lebo v tejto hnusne nemocničnej košeli bez spodného prádla už nechcem byť ani sekundu. Už sa trochu držím. Pomaly prejdem ku skrinke a oblečiem sa. Hneď sa cítim lepšie keď mám na sebe tepláky. Opäť si ľahnem do postele a premýšľam. "Ešte sa dnes uvidíme". Dúfam že nie na prehliadke lebo sa prepadnem pod zem. Už sa pred ním tak strašne hanbím.
O 5 ma pošlú do spoločenskej miestnosti. Chvalabohu už viem znova chodiť. Sadnem si na svoje obvyklé miesto a poobzerám sa. Toľko nových tvárí. Thea tu ale nevidím. Pozriem sa smerom ako sa vchádza a vidím Nialla ako ide smerom ku mne. Sadne si vedľa mňa a začne.
,,Cítiš sa už lepšie?" ,,Jasné" ,,Videl som že sa ti už vrátila sila" ,,hej vrátila" ,,Počuj" otočí sa viac k smerom ku mne a chytí ma za stehno tak aby som o tom vedela len ja a nikto iný,,To v tom výťahu čo si videla.." odlmčí sa. ,,Ja s nimi nič nemám" uprene mi hľadí do očí. Skoro ako by ma hypnotizoval. A načo mi vôbec niečo také hovorí? ,,Fajn, veď mne to je jedno aj keby si s jednou z nich niečo mal. Nechápem prečo mi to vravíš" ,,Ja tiež nie . Ale veríš mi? ,,Áno" popravde ani trochu. ,,A chceš aby som ti to vysvetlil lepšie?" áno áno áno! ,,To je na tebe. Niall mne sa vážne nemusíš spovedať ako to bolo prečo bola tá blondína na tebe zavesená a podobne. To je čisto tvoja vec" zdá sa že sa mu uľavilo ,,Dobre" vzdychne si chvíľu je ticho ,,bál som sa o teba" povie to tak potichu že som si ani neni istá či povedal vôbec to čo som počula ,,čože?" ,,Nič nič. Nič som nepovedal" vstáva, usmeje sa na mňa a odchádza. Tak toto bol ten najdivnejší rozhovor vôbec.
Pomaly vstávam a vraciam sa na izbu. On sa o mňa bál? Dúfam že som ho dobre počula a teraz si nenamýšľam.
