"Bell! Máš tu Annu" kričí na mňa mama z chodby ,,Hneď idem!" doladím ešte posledné chyby na mojom outfite a idem za nimi.
,, Páni moji, sekne ti to"Hneď nato sa mi hádže do náruče. ,,Chýbala si mi" poviem ,,Veď aj ty mne" ,,Anna a tvojim rodičom nevadí že.." zamieša sa nám do konverzácie mama ,,Oni niesu doma" preruší ju Anna ,,tak poďme už" chytá ma za ruku a vlečie von ,,Tak čau mama" kývnem jej a odchádzam. ,,Dnes u nás spíš" oznámi mi keď si sadnem do jej auta" ,,Ja som sa nepýtala" ,,Ale ja áno" ,,Tak to sa dalo čakať" zasmejem sa
Keď prídeme k Anne domov hneď ma naviguje do obývačky. Ako keby som tu nikdy v živote nebola. Keď vôjdem je tam tma. ,,Prečo tu máš takú tmu Anna?" len sa na mňa usmeje a rozsvieti. To svetlo ma oslepilo natoľko že ani nevnímam to koľko mojich kamarátov sa ukázalo a zakričalo vitaj Maribell. Až keď si zvyknem na svetlo, môj mozog dokáže vnímať čo sa deje naokolo.Všade po obývačke sú zavesené balóny a všelijaké stuhy. Anniny rodičia majú obývačku spojenú s kuchyňou obrovským pultom na ktorom sú teraz poukladané misky s chipsmi. Ale hlavne tam má tuny alkoholu a plastových pohárikov. Do čerta Anna.
S každým sa z vítam a každému odpoviem na rovnakú otázku ako sa mám. Vážne ľudia? Vypadla som z nemocnice a idem sa baviť so svojími priateľmi. Dokonca nemyslím ani na Nialla. Anna pustí pesničky. Bez rozmýšľania idem tancovať. Síce sa nerada bavím ale tak raz za čas sa potrebuje odreagovať každý. Asi po hodine ma Anna dotiahne k pultu.
,,No tak daj si" ponúka mi vodku. ,,Ja nemôžem, som predsa na liekoch Anna" ,,Nebuď stále taký suchár. Jeden pohár predsa nemôže uškodiť" podáva mi pohár s vodkou. Chvíľu premýšľam či si to mám zobrať alebo nie. Nakoniec moja vôľa nepiť prehrá. Veď kto by tomu neodolal. ,,Ja som vedela že povolíš" a z celej sily ma buchne po chrbte a skoro vylejem obsah pohára.
Pozriem na hodiny. Už je polnoc. Zatiaľ som vypila len tri poháriky. Super.
,,Bell? Máme problém, poď sem" volá na mňa Anna z chodby. ,,Čo sa deje?" vravím ospalo a zisťujem že som trochu v podnapitom stave . ,,Je tu tvoj bývali" tak dobre, tak už nie som. ,,Daniel?!" ,,Áno chce sa s tebou porozprávať a ja sa ho neviem zbaviť" ,,Fajn idem za ním" nadýchnem sa a otvorím vchodové dvere. ,,Čo ty tu chceš?" bez záujmu na neho hľadím. ,, Počul som že si bola v nemocnici a vrátila si sa. Chcel som ťa vidieť" ,,No tak už si ma videl, môžeš ísť" ,,Ja som to takto nemyslel, porozprávaj me sa" ,,A o čom?" prevrátim oči ,,O nás" ,,Žiadne o nás už neni Daniel je to minulosť a našu minulosť ja neriešim môžeš už prosím ísť preč a nesnoriť tu?" ,,Ty niekoho máš? Veď donedávna si ma chcela pokiaľ viem a nehraj sa nato že to nieje pravda!" ,,Aj keby to je pravda tebe to môže byť tak jedno" ,,Takže mám pravdu! Našla si si tam nejakého pacoša čo?" ,,To je všetko?" Na toto nemám náladu ,,Ešte jedna otázka, jebe sa ti s ním dobre?" ,, S kým? S doktorom? Pravdaže áno a je v tom lepší než ty" usmejem sa na neho a zabuchnem mu pred nosom. Tak toto nemalo chybu. A ten jeho pohľad. Že robíš si srandu? Chcem ísť za Annou sa pochváliť no nakoniec si to rozmyslím. Pretože ju vidím ako sa bozkáva s chalanom ktorého meno si nepamätám ale viem že o ňom dlho básnila. Sadnem si na pohovku a pociťujem znovu únavu. Najradšej by som si ľahla a spala. Ako dlho sa dokážu ešte zabávať?Podopriem si hlavu rukou a zatváram oči. Hneď mi naskočí obraz Nialla a tých dvoch doktoriek. Napravo malá doktorka s blond vlasmi zavesená na jeho ramene a na ľavo ryšavá tiež nižšia doktorka s okuliarmi a túžobným pohľadom. Najradšej by som obidve zhodila z mosta. Á moja žiarlivosť sa konečne ozvala. No a potom Niall. S úsmevom až po uši si užíval spoločnosť tých dvoch. A mňa si ani nevšimol. Len tak prešiel akoby som tam ani nebola. Akoby som bola duch.
,,Maribell nespi!" trasie somnou Anna. ,,Čo horí alebo čo?" schmatne ma za ruku a ťahá na parket. Ledva vidím a ona chce aby som ešte nebodaj tancovala. Začína mi byť zle. Hlava sa mi krúti ,,Si v pohode?" spýta sa ma keď uvidí že sa držím za hlavu" ,,Hej hej" ukludňujem ju. Prečo hovorím že som v pohode keď viem že nie? Zastavím sa. Začne mi pískať v uchu. Obzerám sa všade okolo. Anna si ma nevšíma je zahĺbena do tanca. Znova sa mi začne všetko krútiť. Cítim že sa krútim aj ja. Začínam strácať zrak. Okamžite si šúcham oči no nič. Vidím už len obrysy. Ja odpadnem. Pane bože nie, len to nie! Už sa nedokážem udržať na nohách a padám. Už nič nevnímam. Strácam vedomie.
____________________________________________
Prosím baby ktoré to čítate dajte vote nech viem koľko z vás to číta :)
