Keď vrátime korčule a výdeme zo stánku všimneme si že tu je omnoho viac ľudí než keď sme sem prišli. Keď prechádzame cez ten dav, Niall ma chytí za lakeť aby ma nestratil.
,,Vážne už chceš ísť?" s vážnym pohľadom na mňa hľadí. ,, Popravde, ani nie" ,,Tak sa poďme ešte prejsť k jazeru" ,,Dobre"
Prejdeme ku kamennému múru ktorý delí jazero od chodníka. Keby ten múr neni zasnežený by som si tam aj sadla, pretože s toho korčuľovania ma bolia už nohy.
,,Tak, bavila si sa? " Niall do mňa šťuchne lakťom. ,,Jasné že áno, fakt ďakujem" usmiala som sa do zeme. ,,a aby som nezabudla, vďaka za tie raňajky" pozriem mu do očí ,,Ále to nestojí za reč, veď ani mňa by nebavilo stále jesť starý chleba s maslom" pokrčí plecmi"
Niall mi začne niečo rozprávať. No ja ho nevnímam. Vnímam len to ako naňho svieti to svetlo pouličnej lampy a ako sa usmieva. Tak najradšej by som ho teraz objala. Ale ako by to vyzeralo? Veď to je úplne normálne nie? Len tak sa hodiť doktorovi na hruď.
,,Ty ma nepočúvaš však?" preruší moje predstavy ,,ehm.. Čo? Nie nie ja ťa počúvam pokračuj ďalej" ,,Nad čím premýšľaš hm?" už ho asi neoklamem.
,,Nad ničím" nemôžem ňu predsa povedať že ale vieš čo len som si predstavovala ako ťa objímam ,,Povedz mi pravdu, mňa neoklameš" vážne sa na mňa díva. ,,Nad zajtrajškom" niečo si rýchlo vymyslím. A myslím, že toto by mohlo byt dôveryhodné. ,,Máš stres čo? Neboj sa toho, síce na začiatku to bude dosť zlé ale to zvládneš" ,,Tak to ma vážne ukludnilo" nahlas si povzdychnem. ,,Chceš upokojujúce objatie?" neverím práve tomu čo povedal. Ja tu celý čas premýšľam o tom že ho chcem objať a on. On mi len tak povie že či nechcem objať? Och bože Cortová dýchaj. Hlavne si to vychutnaj čo ty vieš kedy sa ti naskytne takáto príležitosť? ,, nehanbi sa" zasmeje sa. A sakra. Premýšľala som asi moc dlho.
Pristúpim k nemu a objímem ho. Prajem si aby tá chvíľa trvala večne. Keď v tom si niečo uvedomím. Už si to priznám. Cortová sa zamilovala do doktora. Super, vážne.
,,Myslím že by sme mali ísť" povie keď sa odomňa odlepí. ,,Tak poďme"
O 7 ma zobudili s tým že o deviatej mám chemoterapiu a dali mi aj takú chladiacu čiapku , vyzerá ako plavecká, že si ju mám pol hodinu pred začiatkom nasadiť. Ževraj by to malo brániť proti vypadávaniu vlasov. Takže o vlasy možno neprídem. To sa mi uľavilo.
Keď som si ju nasadila prijemne to chladilo. Tak na toto by som si vedela zvyknúť.
,,Tak Maribell tu si sadni hneď príde doktor ten ti povie viac" Usadila ma na dlhú stoličku kde sa dali aj vyložiť nohy. Poobzerala som sa. Boli tu ešte dvaja menší chlapci ktorý sa rozprávajú medzi sebou a jedno dievča, možno 14 ročné, ktoré si číta knihu. Každý mal infúziu skade do žili tiekla nejaká tekutina.
,,Ahoj Maribell ja som doktor Warner a počas chemoterapie budem za teba zodpovedať. ,,Veľmi ma teší" ,,aj mňa, tak začneme nie?" ,,Fajn"
,,ukáž predlaktie" čože prečo práve predlaktie? Chytí ma za ruku a palcom prejde po žile. Potom sa otočí vezme dezinfekciu, ihlu a takú tú blbosť kde sa zavádza hadička z infúzie a ešte pred tým než ma pichne povie.
,,Nebudem ti klamať, bude to bolieť tak sa s tou druhou rukou chyť niečoho. Chytám sa svojho kolena a čakám. Pichol ma veľmi rýchlo takže to nebolelo tak ako som čakala. Ale bolelo to teda riadne.
,,Budeš to mať také tri dni možno štyri a potom ti to budem musieť vybrať a pichnúť trošku vedľa" oznamuje mi. Takže sa mám načo tešiť. ,,Teraz sa nejak príjemne ulož, bude to trvať asi tak dve hodiny. Aby si sa nenudila tak ti sestra priniesla aj nejaké časopisy. Len nevstávaj musíš byť teraz úplne v pokoji dobre? Ak by si čokoľvek potrebovala ozvy sa a sestra ťa obslúži" Potom odíde. Dve hodiny? To nejak zvládnem. Vytiahnem si mobil a sluchátka a púšťam si hudbu. Potrebujem prehlušiť to ako sa tí dvaja chlapci nahlas rozprávajú. Chcem kľud. Pridávam hlas a pozerám sa von oknom. Znova som pri okne, aké šťastie.
Niečo mi stále vŕta hlavou. Prečo mám teraz doktora Warnera keď mi bolo povedané že celú liečbu sa bude o mňa starať doktor Horan? Možno si zobral len dovolenku pred sviatkami. To dúfam lebo tohto by som nechcela. Aj keď je vážne sympatický. Môže mať okolo štyridsiatky.
Zrazu ma z môjho premýšľania preruší moja obľúbená pesnička ktorá začala hrať. Je to pieseň od Sama Smitha like i can. Zbožňujem toho speváka. Každý jeden text z jeho piesní je tak pravdivý. A má úžasný hlas. Dal by sa počúvať stále dookola. Ani si to neuvedomím a začnem si potichu spievať. Hneď prestanem keď si všimnem že jeden z tých chalanov na mňa zíza. Tak to bolo trápne. Pozriem sa na vrecúško. Ešte ani štvrťka vo mne neni. Tak to bude ešte dlho.
Keď už to je pri konci začínam pociťovať vedľajšie účinky. Je mi neskutočne zle. Našťastie sa to dá ešte vydržať. Sledujem ako z vrecúška kvapkajú posledné kvapky cez hadičku až do mojej žili. Keď príde sestra aby mi to odpojila tak ma ešte upozorní.
,,Nezlakni sa potom keď ti bude zle alebo budeš ospalá. Veď doktor Horan ti už musel povedať aké sú vedľajšie účinky. Teraz môžeš ísť na izbu" len prikývnem. Takto zle mi vážne ešte nebolo. Debilné vedľajšie účinky. Nadávam si v duchu. Lahnem si do postele no hneď aj vstávam. Neskutočne ma naplo. A je to tu.
Natiahnem sa po mobil a idem si pozrieť všetký vedľajšie účinky čo môžu byť. Či mi náhodou Niall nejaké neutajil.
Okamžité príznaky
alergická reakcia chudokrvnosť
nevoľnosť a zvracanie
bolesť a opuch v mieste vpichu poškodenie pečene
vysoká hladina kyseliny močovej hyperpigmentácia
zlyhávanie obličiek pľúcna fibróza
zmeny čuchu a chuti
zápaly žíl
Tak toho teda je. Niall mi povedal asi len prvých 5. Som zvedavá čo sa teda u mňa prejaví.
