Zajtra to vypukne. Privítanie nového roka. Nikdy som to nemala moc v láske ak mám pravdu povedať. Ale Anna ma vždy vytiahla na nejakú párty. Ako nemôžem povedať že by sa mi to nepáčilo. No teraz budem tu. Takže aj keby som chcela ist na párty mám jednoducho smolu.
Som zvedavá či nám dovolia sledovať ohňostroj, alebo nás pošlú spať. Ak by nám to nedovolili svet sa nezhrúti. Nemám už predsa 10 rokov. Niesom s toho taká odvarená ako vtedy.
Do izby mi vošla sestra že zamnou prišla návšteva. Kto by to len teraz mohol byť? Posadím sa na posteľ a čakám. Hneď dostanem šok. To je Daniel! Čo tu ten robí pre boha.
,,Ahoj Mari" neisto vstúpi dnu a zatvára za sebou dvere ,,Ty čo tu robíš?" poviem namiesto pozdravu. ,,Ževraj si na oslave odpadla a chcel som ťa vidieť. Dúfam že ma nevyhodíš" usmeje sa na mňa tým jeho typickým úsmev ktorým balí baby. ,,Mám 100 chutí" ,,Myslel som si" no nehovor ,,Na rovinu Mari, ja nechcem byť s tebou za zlé, udobrime sa" ,,Ako chceš" ,,To myslíš vážne? " pribehne ku mne že ma chce objať ,,tak nato zabudni!" odstúpim od neho ,,Kamaráti sa objímajú" ,,Kto povedal že sme priatelia?" ,,Ale no tak nemôžeš byť na mňa do smrti naštvaná" ,,Vsadíš sa?" prekrížim si ruky ,,Prosím Mari, ja ťa stále milujem" čo to práve povedal? Chalan ktorý ma podviedol mi teraz vraví že ma stále miluje? ,,Neverím ti" prekrížim si ruky. On sa len na mňa čudno usmeje a príde ku mne. Než sa stihnem spamätať už ma drží v náručí a približuje sa k mojim perám. ,,Daniel dosť! Nechaj m" nestihnem to dopovedať. Snažím sa od neho odtrhnúť ale silno ma drží. Až keď do miestnosti niekto vstúpi ma púšťa. No je neskoro. ,,Ja... Nechcel som rušiť. Potom príď do mojej kancelárie Maribell" zatvára dvere ,,Niall" šepnem a zakryjem si dlaňou ústa. ,,Ty idiot!" zvresknem po Danielovi a vlepím mu facku. ,,Ako sa ma opovažuješ bozkávať?! ,,Ja... Myslel som" ,,Vypadni!" ,,Čo som také spravil?.." ,,Vypadni!" zdvihne ruky do obrannej pozície a odchádza. Chvíľu len tak stojím a potom utekám za Niallom.
Opatrne otváram dvere a vchádzam do vnútra. ,,Niall?" poviem keď ho zbadám opretého o stôl smerom k oknu. ,,Nechcel som vás vyrušiť, nevedel som že tam máš" preruším ho ,,Nie nie nie to nieje tak ako to vyzeralo! " postavím sa pred neho a v očiach mu vidím smútok. ,,Po prvé. On nieje môj frajer. Je to môj bývali" ,,Takže ste sa k sebe vrátili?" zazre po mne ,,Nie! To on sa po mne vrhol nemohla som sa hýbať" ,,Cítiš k nemu niečo? " ,,Už dávno nie. Prosím ver mi" ,,Ja som sa ti tiež nemusel spovedať, tak ani ty mne nemusíš" otočí sa mi chrbtom ,,vlastne môžeš aj ísť. Nič dôležité som nepotreboval" prejdem na druhú stranu stola ,,Niall prosím" slzy sa mi tlačia do očí. ,,Maribell, prosím choď mám prácu" povie to tak odporne až ma s toho pichne pri srdci. Cítim ako mi jedna slza skĺzla po líci. Zatvorím oči nadýchnem sa a odchádzam. ,,Počkaj!" zakričí na mňa ešte než celkom odídem. ,,Chcel si aby som odišla tak odchádzam." a zavriem dvere.
Celý čas pozerám do zeme. Slzy zadržujem tak silno ako len viem. Vchádzam do svojej izby zatváram dvere a opieram sa o ne. Už to nevydržím. Po lícach mi steká jedna slza za druhou. Pomaly sa posúvam na zem. Dlaňami sa dotknem tváre. Som naštvaná a smutná zároveň. Keď mi začne byť na zemi zima doteperím k posteli. Ľahnem si na brucho a pozerám cez okno. Najradšej by som teraz odišla niekam ďaleko. Kde by som sa mohla skryť. Nenávidím keď plačem. Cítim sa slabá a bezmocná, viac ako inokedy. Sadnem si na posteľ a utriem si slzy. A dosť! Toto predsa nieje dôvod na plač. Odchádzam do kúpeľne kde si opláchnem tvár s vodou aby nebolo tak moc vidieť že som plakala. Aj keď oči mám červené stále. Ale to za chvíľu prejde.
Sedím v spoločenskej miestnosti a nemôžem odísť. Teda môžem ale nechcem. Pri dverách stojí totiž Niall a ja nebudem riskovať žeby som okolo neho musela prejsť. Rozpráva sa so sestrou. Vôbec nevyzerá byť šťastný ako inokedy. Pery má pevne zovreté. Do očí mu nevidím. Ale nemá na sebe svoje okuliare. Otáčam hlavu k oknu skôr než si všimne že na neho hľadím. Aj keď už nemám potrebu plakať tak hruď mám ako vo zveráku, keďže je pár metrov odomňa. Prvý krát čo som tu bola až do večierky. Tak strašne som unavená. Zakrývam sa až po krk lebo niekto nechal otvorené okno. Ešte než úplne zaspím z oka mi spadne ešte jedna slza. Okamžite si ju zotieram.
