,,Vyzleč si to tričko a sadni si na tú posteľ" bez slova sa vyzliekam a sadám si na posteľ. Bože od hanby musím byť taká červená.
,,zmeriam ti tlak dobre?"prikývnem a podám mu pravú ruku. Nenávidím keď mi merajú tlak. Vždy mi to priškrtí ruku. Všetko si zapisuje. Potom mi dá ruky na krk a kontroluje štítnu žľazu. Prikáže mi aby som si ľahla a rukami ma tlačí na bruchu, na bokoch, pri bedrách a vždy sa ma spýta či ma to nebolí
,,vyzuj si topánky, odvážim ťa a odmeriam" poslúchnem.,,1,66m a 50 kilov, môžeš sa obuť aj obliecť ešte ti zoberiem krv" Ach bože nenávidim keď mi berú krv. Sadám si na späť. Už len pohľad na tu injekciu mi nerobí dobre. ,, výsledky budú čo najskôr, môžeš sa vrátiť na izbu zatiaľ sa maj. Odzdravím a odídem na izbu
Ráno sa zobudím o 7. Pozriem sa na nočný stolík a tam mám už nachystané lieky. Zapijem ich čajom ktorý mi priniesli. Zapínam telku a pozerám čo kde je. Nakoniec si tam pustím Vh1. Do izby príde sestra s raňajkami.
,,Dobré ráno" pozdravím ,, Aj vám, slečna" položí mi tácku na stolík a odíde. Ten stolík tu ešte včera nebol. Asi ho sem priniesli. Vstanem z postele odhrniem závesy a otvorím okno. Sadám si za stôl a začínam jesť. Neviem čo to je ale podobá sa to na maslový chlieb. Fuj, maslo neznášam. No čo už. Dojedám ten miniatúrny kúsok chlebu a idem k oknu opriem sa o parapet a sledujem čo sa deje vonku. Až teraz som si všimla že nemocnica má záhradu. Tam sa pôjdem niekedy pozrieť.
Po obede príde doktor Horan aby mi povedal výsledky. Výsledky sú v poriadku a ja budem mať čím skôr operáciu. Už teraz sa bojím.
Na večer som išla do spoločenskej miestnosti aby som sa spoznala s inými pacientmi. Ževraj choď a zoznám sa. Jasné. Sadám si na sedačku pri okne a pozerám sa von oknom. Ako vždy. Načo si budem robiť priateľov? Za chvíľu odtiaľto vypadnem a už sa nikdy nebudeme kontaktovať. O 8 idem na izbu sa osprchovať. Nevravel náhodou otec že dnes príde? To som si mohla myslieť že nedodrží slovo.
Vôbec mi nejde zaspať. Zoberiem si župan a sadnem si von na balkón. Pozorujem hviezdy a len tak pozerám do blba.
,,Ahoj" od ľaku sa myknem. ,, prepáč nechcel som ťa vystrašiť" čo tu ten robí? Nemal byť už dávno doma? Veď je jedna hodina ráno ,, Čo tu robíte pán doktor? Nemali by ste byť už doma so ženou alebo s niekym?
,, Vieš existujú aj nočné, Maribell a ženu nemám to výzeram až tak staro? ,,Tak priateľku" ,, ani tú nemám, nejak nemám na ženy šťastie" ale no nepovedz ,, A koľko máte teda rokov? ,, 25, pracujem tu už rok" ,, A prečo mi vlastne tykáte? keď mi tu všetci vykajú ,, Snažím sa mať priateľské vzťahy s pacientmi vieš? ,, Jaj tak" a potom nasleduje to trápne ticho.
,, A prečo si vlastne takto neskoro hore?" pýtavo sa na mňa pozrie ,, Nešlo mi zaspať" ,, Mala by si už ísť" ,, Áno, už pôjdem"
Vstávam zo stoličky no vtom sa mi zahmlie pred očami a ja strácam vedomie.
Prebúdzam sa v posteli s hadičkou v ruke. Čo sa stalo? Chcem pohnúť s hlavou ale neskutočne ma to zabolí. Prehmatám si krk. Mám cez krk obväz. Čože? To ma operovali? Ako dlho som bola mimo? Kde je ten blbý doktor?!
,,Už si hore?" do miestnosti vchádza Horan. ,, odpadla si, museli ti tú štítnu žľazu vyoperovať čím skôr pretože sa ti ten nádor šíril moc rýchlo,s čím nepočítali. Ale teraz by to malo byť v poriadku" venoval mi upokojujúci úsmev.
,,Dáte mi to preč?" voľnou rukou ukážem na hadičku ,, Až keď odtečie Maribell" zasmeje sa ,, Prosím" spravím na neho psie oči ,, To až tak moc nemáš rada ihly? ,,Tak moc" ,,No tak ja sa pozriem čo sa s tým dá robiť" príde ku mne a zastaví tok tekutiny, z ruky mi strhne náplaste, a vytiahne mi ihlu. Položí to na stôl a sadne si ku mne na posteľ. ,, ďakujem vám.." usmejem sa. On sa nakloní ku mne a zastrčí mi vlasy za ucho. Hlavu nakloní úplne blízko k mojej tváry. Skoro nedýcham. Pery presunie k môjmu uchu a pošepká. ,,..Niall
