Don't let me go / Zayn Malik

26. diel - Ach, tí ockovia.

„Mamí?“ zašepkala som pri vstupe do bielej nemocničnej izby. Predo mnou som zbadala pripútanú tmavovlasú ženu k posteli. Zhrozene som vydýchla.

„Preboha, mami,“ prisadla som si na neprirodzene tvrdú stoličku, ktorá bola rovno pri posteli.

„Ahoj zlatíčko. Bála som sa, že sa tu dnes ani neukážeš. Zayn ti nič nepovedal ?“ spokojne vydýchla.

„No, ja,“ zakoktala som.

„Spala si, že áno ?“ zachichotala sa.

„Presne tak,“ chytila som jej ruku do tej mojej. Zdesene som sa pozerala na čierne remene, ktoré boli obtočené okolo mojej mamy.

„Mala som menšie problémy,“ pousmiala sa. „preto tie remene,“ dodala.

„Och, vyzerá to strašne,“ zamrazilo ma, keď som si predstavila, že ja by som tam musela tak nehybne ležať.

„Však nikto ani nehovoril, že to je príjemné a dobrovoľné,“ pohladila ma po zápästí.

„Kde je Matthew ? Môžem ho vidieť ? Koľko vžil ? Pôrod prebehol v pohode ? Akú ma krvnú skupinu ? Je krásny ?“ vychrlila som všetky otázky na maminu, ako keby mal o minútu nastať koniec sveta.

„Hou, hou dievča, upokojme sa,“ započula so mužský hlas.

„Ockooo,“ vyšvihla som sa z tej priekliatej stoličky a vletela mu do náručia.

„Nesmieš nám hneď takto maminu vyčerpať, potrebuje si oddýchnuť,“ unavene si povzdychol. Tmavé kruhy pod očami mu pridalo pár rokov na vzhľade.

„No čo ty náš krpček, chceš vidieť to najkrajšie dievča v okolí ? Ale nie že kvôli tebe ma odvrhne, krásavec,“ niečí hlas sa ozýval z chodby až do izby. Na tvári sa mi vyskytol obrovský úsmev, keď sa dvere otvorili a tam som zbadala dvoch najdokonalejších chlapcov môjho života.

Pribehla som rovno k rozžiarenému Zaynovi a k malému zlatíčku. Prešla som mu ukazovákom po bacuľatom líci. Na moje šťastie sa jeho belasé očká otvorili a miestnosťou sa ozval ten najkrajší zvuk. Smiech dieťaťa.

„Ty si ale krásny,“ venovala som mu bozk na jeho jemne hebkú ručičku.

„Ja viem,“ odpovedal mi Zayn.

„To nebolo na teba ty trúbka,“ vyplazila som na neho jazyk, „ale aj ty si krásny,“ dodala som.

„Ešte že tak, princezná,“ pobozkal ma na spánok, „už sa od vás nechcem pohnúť ani na krok,“ vztiahol ma spoločne s drobčekom do objatia.

„Berú ho ako keby to bolo ich dieťa. No nie sú sladký ?“

„Sú, dokonca až príliš. Mali by sa stopnúť, lebo dostanem z nich nedajbože cukrovku,“ započula som útržok konverzácie, ktorú viedli medzi sebou moji rodičia.

„Ste nenápadní,“ rozosmiala som sa.

„Ale vážne, ste spolu rozkošní,“ rozplývala sa nad nami moja mama.

„Ale chlapče, ak jej ublížiš, tak“

„oci !“ okríkla som ho skôr ako keby vydal zo seba vetu, ktorú hovorí každý otec, keď sa ich malé dievča zaľúbi.

„Dobre, dobre, som ticho. Ale maj to stále na pamäti,“ dodal zazubený ocko.

Ah jáj, on nedá pokoj. Ale stále lepšie píliť nervy s týmto, ako keby mu to malo byť jedno – ako pred pár mesiacmi.

„Nebojte sa,“ poťapkal ho po pleci môj milovaný.

Ďakujem za vote ^-^ potešili ste ma. Časť by tu bola možno už aj včera, ale vďaka "bezpróblemovému" wattpadu, je tu až dnes. -_- :D

Love u, xx ♥