Don't let me go / Zayn Malik

10. diel - Ja, Dylan a palacinky ?

Ospravedňujem sa že časť pridávam až tak neskoro. Ďakuje za milé komentáre ♥ 

Hope u like it. XX

----------------------------------------

        Po prekvapujúco príjemnom večeri s tráveným s mojimi rodičmi som sa vybrala do izby. Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú, stále som nevedela nájsť tu pravú polohu na odpočinok. Bolo už dosť neskoro a ja som sa tu trápila s polohami. Nemala som na večer piť tú colu, teraz nezaspím minimálne štyri hodiny. Našťastie môžem byť rada, že o necelý týždeň sú letné prázdniny. Konečne si oddýchnem od úloh, spolužiakov a vlastne od celej školy. Strávim viacej času so Zaynom a aj s Dylanom. Teraz mi napadlo, že som sa už dva dni neozvala Dylanovi. Dúfam, že nebude na mňa naštvaný. Schytila som mobil a rýchlo napísala  aspoň krátku sms, či nepôjdeme zajtra von. Prakticky dnes, keďže už je pól tretej ráno. Nečakal som na odpoveď a radšej som zaľahla do mojich mäkkých perín.

***

         Prebudila som sa na dotyky, ktoré ma hriali na mojom líci. Pootvorila som viečka. Naskytol sa mi pohľad na usmievajúceho sa Dylana, ktorý kľačal na tenkom bledofialovom koberci, ktorý sa nachádzal v mojej malej ale útulnej izbe. Úsmev som mu oplatila a následne ho pohladila po ruke, ktorou ma ešte pred chvíľkou hladkal. Takéto prebudenia by som brala každý deň. Ten sa však nadvihol a venoval mi letmý kamarátsky bozk.

***

Keďže moji rodičia boli pravdepodobne v práci, tak sme sa s Dylanom rozhodli urobiť raňajky.

„Čo navrhuješ, princezná. Neviem ako ty ale čo tak si urobiť palacinky ?“ Pousmial sa a už vyberal múku z hornej police. Spokojne som prikývla a mohli sme sa do toho pustiť.

         Momentálne sme robili cesto. Ani jeden z nás nevedel čo tam vlastne máme dať, tak sme tam dali všetko čo nám padlo pod ruku. Keď hovorím všetko, tak to tak aj naozaj myslím. Keď sa nám obom zdalo, že už to aspoň na oko vyzerá ako správna zmes, rozohriala som panvičku.

„Je ti jasné, že to prevrátiš ty, pán kuchár,“ Mierne som ho pichla ukazovákom pod rebro, na čo on následne zapišťal ako keby ho z kože drali.

         Prvá palacinka, skončila neúspešne. Trochu sa nám spálila. Druhá mi skončila vo vlasoch a tretia na okne. Nikdy som si nemyslela, že varenie palaciniek je tak náročné.

         Po dlhom čase strávenom pri sporáku sme si nakoniec pochutili na našich palacinkách. Vlastne, ono sa to chcelo aspoň podobať palacinkám.  Nedopadlo to podľa našich predstáv ale stále lepšie ako nič.