Don't let me go / Zayn Malik

12. diel -

„fuj Zayn ty prasa,“ buchla som ho jemne do hrude. Pretože, ma po včerajšej akcii štípalo a bolelo celé zápästie.

-------------------------------------------------

            Tým som však ani v kútiku duše netušila čo to spôsobí. V momente som pocítila na svojich bokoch Zaynové ruky, ktoré si ku mne hneď našli cestu. Nestihla som sa spamätať z prvého šoku a hneď nasledoval ďalší. Začal ma štekliť. Môj smiech a prosenie sa ozývali po celej našej kuchyni. Naháňal ma snáď po celom dome.

Mal to jednoduchšie, keďže náš dom, nie je veľký. Lenže tým, že viem dobré behať som si vytvorila väčší priestor, medzi nami. Aspoň na chvíľku som si vydýchla, keď som Zayna už za sebou nevidela. Ha, teraz sa ukázalo kto je lepší. Prvýkrát sa mi konečne preukázalo, na čo je dobré večerné behanie.

Bola som celkom rozhodnutá, že prejdem do obývačky, kde počkám na Zayna. To som však netušila, že ku mne príde práve mojím smerom. Počkať, ako sa tam dostal keď bol za mnou ?

Celý zadýchaný sa na mňa vrhol. Možno pozabudol, že ja sama sa neviem pomaly udržať na nohách, nie keď ešte na mňa skočí sedemdesiat kilové hovädo zvané Zayn. Lapala som po dychu. Zayn sa smial ako zmyslov zbavený. Ak mám povedať pravdivo, smiala by som sa aj ja, kebyže sa viem aspoň nadýchnuť.

„Zayn zlez zo mňa,“ náhle som ho poprosila. Hlasnejšie povedala .... no dobre, zakričala čo mi hrdlo ráčilo. Nie že by sa zo mňa dvihol a milo ospravedlnil, on prepadol do ešte väčšieho záchvatu. Teraz som sa musela už aj ja tomu zasmiať.

Kto by si kedy pomyslel, že práve ja sa teraz budem válať na zemi z nejakých chalanom – teda skôr že on sa bude na mne válať. Ešte pred necelým mesiacom by som pomaly ani z nikým neprehovorila. A teraz ? – do môjho života pribudol jeden milý, krásny a hlavne ťažký čiernovlasý chalan, menom Zayn. Moji rodičia si ma chcú získať späť, snažia sa byť ku mne milý a tolerantný. A Dylan, môj braček, sa vrátil naspäť.

Možno ten život nie je až taký  zlý. Možno si len treba niečo vytrpieť aby mohlo prísť niečo krajšie. Možno musíme niečo obetovať aby sme niečo na oplátku získali.

Z môjho premýšľania ma prebudili niečie pery na mojom líci. Okamžite som spozornela. Zayn sa na mňa len sladko usmial.

„No konečne, myslel som si že budeš premýšľať celý deň. Nezaberalo oslovenie, hladkanie ba dokonca ani fackanie. No potom som skúsil toto a hneď to išlo,“ na koniec sa mi zapozeral do očí. Šokovane som nadvihla pravé obočie.

„Ty si ma fackal ?“

„Iba trochu prefackal,“ dopovedal pobaveným tónom. Na čo som mu ja ušetrila menšiu facku. Obaja sme sa na tom len pousmiali a rozhodli si niečo pustiť.

***

„Hej ! Daj mi ten ovládač,“ schytila som Zaynovi ruku. Momentálne sme sa tu bili o ovládač. Zayn chcel pozerať futbal, čo som ja nechcela tolerovať, pretože na vedlajšiom kanále dávali Marley a Ja.  Ak si tá natupírovaná hlava myslela, že premárnim takúto šancu, tak to sa veľmi mýlil.

„Môj dom, moje pravidlá,“ sladko som sa naňho usmiala a natiahla sa pre ovládač ktorý držal vysoko nad jeho hlavou.

„Ale noták, práve hrajú dôležitý zápas.“ Na čo následne ukázal na televíziu.

„Keď sa ti nepáči, nikto ti nebráni ísť domov,“ Prekvapene na mňa hľadel.

„To myslíš vážne ?“

„Absolútne vážne,“ ukázala som mu na vchodové dvere.

Zayn sa pomaly zdvihol z gauča a namieril si to rovno ku dverám. Nasadil si svoje čierne tenisky a kurát sa načahoval pre svoju koženú bundu zavesenú na vešiaku.

„Bože, Zayn, počkaj,“ Rýchlo som k nemu pribehla. Myslela som že pochopí, že som to myslela zo srandy.

„Čo chceš ?“ Práve sa mi to zdá alebo je urazený.

„Ehm, to snáď nemyslíš vážne.“

„Neviem o čom hovoríš, teraz idem ahoj.“ Zamával mi rovno pred nosom a otvoril vchodové dvere.

„Zayn ! Počkaj,“ zašepkala som. Ani sa neotočil a len dopovedal zbohom.

--------------------------------------------------------------

Velmi, velmi, velmi sa ospravedňujem, že diel nebol pridaný minimálne týždeň. Kedže budú vianoce, nemala som čas (nákupy, upratovanie a tak)

Neviem kedy pribudne ďalší diel. No v každom prípade Šťastné a Veselé :) 

(btw. ospravedňujem sa za možné chyby, absolútne sa mi to nechcelo po sebe čítať :D)