38. Kde nájdem cestu ?

206 20 1
                                    

Trochu príliš veľa udalostí na jeden rok, nie ? :D #JaRadšejNerieším 


Moje odreté a opuchnuté chodidlá mi jasne značili najavo, že by som si mohla na chvíľu oddýchnuť. Myseľ však absolútne protestovala. Telo sa mi otriasalo zimou, ktorá pohltila celé moje telo. Aj keď momentálne prevážalo teplo, moje telo túto informáciu nechcelo prijať. Nemala som ani najmenšie poňatie o čase, keďže mobil som mala vybitý a orientovanie podľa slnka mi nikdy nešlo.

S veľkou ťažkosťou som sa posadila na suchú trávu, ktorá pokrývala väčšinu tohto lesíka. No, skôr by som povedala lesiska. Už necelý týždeň sa túlam okolo tejto pustatiny. Vďaka bohu, že tu tečie aspoň malá rieka, inak by som tu už dávno nebola. Jedlo som nevidela už dobre dlho. Snažila som sa na to nemyslieť, ale moje neposlušné brucho mi neustále dávalo hlasným škŕkaním najavo, moje hladovanie. Ako keby som to bez teba nevedela, bože!

Schúlená v klbku som vytrhávala riedke chumáče trávy. Čo mi iné ostávalo ? Nemohla som ísť domov aj keby som chcela. Prečo ? Pretože ani za boha neviem kde som a už vôbec nie ako sa odtiaľto dostať. Normálne začínam ľutovať môj útek. Som sprostá. Tak veľmi sprostá. Kebyže, nie som tvrdohlavá, mohlo byť všetko v poriadku a namiesto toho, aby som zomierala v lese, by som sedela pri "spaciom" Zaynovi. Ale nie, Melisa musela byť vždy taký malý rebel, že ?

Premýšľala by som nad tým, čo by sa tak stalo, ak by som sa tam jednoducho vrátila. Isteže najprv by som musela vedieť cestu. Ale čo by som im také povedala ? Ahoj, po menšom výletiku som naspäť. Viete, došla som k záveru, že blázon naozaj nie som, iba som mala potrebu vás trochu ponaťahovať. Takže môžeme na všetko zabudnúť a vy ma zľahka prepustíte ? Myslím, že po týchto slovách by asi naozaj usúdili, že ja na tu psychiatriu naozaj patrím.

Nabudúce trikrát mysli, potom konaj Melisa! Nikdy som nechápala, ako som si svoj život vždy musela nejako skomplikovať. Bol vôbec niekedy aspoň jeden deň v mojom živote pokojný ? Myslím, že nie. Zakaždým som musela niečo vyviesť.

Keď si spomeniem na staré časy, keď tu ešte s nami bola Leyd, ... to boli chvíle pokoja a oddychu. Teda až na pár momentov, no s prižmúreným okom sa dali prehliadnuť. No nečakane sa to všetko pokazilo.

Myslím si, že asi to tak všetko malo byť. Ak by sa nestalo toľko zlých udalosti v mojom živote, možno by som nikdy nestretla Zayna, ... chlapca, ktorý mi ukázal aké je to byť milovaný. Chlapca, ktorý ma vedel rozosmiať a stotinu na to položiť na kolená. Chlapca, ktorý mi ukradol srdce.


Don't let me go / Zayn MalikWhere stories live. Discover now