Don't let me go / Zayn Malik

18. diel - Vtip alebo niečo viac ?

Diel by som rada venovala @aVicky_J

Prajem neprerušované čítanie, xoxo. 

„Miláčik, neviem kde som si prosím ťa odložil kľúče od auta ?“ zakričal na mňa Zayn z druhého poschodia.

Vážne som začala uvažovať o úteku. Zayn ma mal odniesť domov už pred hodinou, pretože sa mám dnes stretnúť s Dylanom v kaviarni. Lenže môj drahý nevie nič kam si odložil a preto tu obutá stojím vyše hodiny.

„Nie, neviem. A ak do piatich minút nenaklusáš dole, tak idem bez teba,“ zakričala som mu naspäť. Chvíľku sa z hora ozývali nadávky, ktoré som sa snažila prepočuť. Ako na zavolanie zbehol udychčaný Zayn ku mne a v rukách držal kľúče. Pousmiala som sa a venovala mu rýchli bozk, pretože už teraz meškáme.

„Radšej sa ťa ani nepýtam kde si ich vylovil, nečudovala by som sa kebyže si ich mal po celý čas vo vačku,“ povedala som mu môj názor, keď sme už konečne boli na ceste. „A prosím ťa, choď rovno do tej kaviarne. Nestíhala by som to už domov,“ milo som ho poprosila.  Prikývol a dupol na plyn. Moje telo sa pritislo na sedadlo a zdesený výraz čo som mala na tvári hovoril za všetko.

„Inak, zlatík. Za kým to ideš ? Patrik či Michal,“ zmätene sa ma spýtal.

Zhlboka som sa nadýchla. „Už som ti to povedala minimálne desaťkrát, Dylan. Volá sa Dylan. D-Y-L-A-N,“ pre istotu som mu to vyhláskovala. A že vraj ja mám problém zo zapamätaním mien. Zayn iba chabo prikývol a ďalej sa venoval šoférovaniu.

Auto zastavilo pred jednou útulnou malou kaviarničkou. Pousmiala som sa Dylanovmu výberu a otvorila vchodové dvere. Do mojich nosných dierok sa mi dostala dokonalá vôňa kávy. Spokojne som si vydýchla.

Zayn musel ísť so mnou až dovnútra – chcel sa presvedčiť, že či je Dylan vhodný spoločník na kávu. – ako to povedal on.

Na tvári sa mi objavil úsmev, keď som zbadala pred sebou sedieť čakajúceho Dylana. Tomu naopak úsmev zmizol.

Postavil sa zo stoličky a privítal ma bozkom – samozrejme na líce. Zayn sa znechutene zatváril a odul spodnú peru. Znovu som sa pozrela Dylana, ktorý sa mi snažil ísť niečo pošepkať.

„Volal som teba, nie jeho,“ poukázal na Zayna. Zachichotala som sa nad jeho poznámkou.

„Nikto nepovedal, že tu bude s nami. Iba ťa chcel spoznať,“ venovala som mu ospravedlňujúci pohľad.

„Zayn, toto je Dylan. Dylan toto je Zayn,“ ukázala som na oboch aby sa privítali. Zayn mu s úsmevom podal ruku, zarazilo ma keď ho Dylan odignoroval. Zayn zmätene presunul ruku na svoje pôvodne miesto. Zakusla som si do pery – toto bolo trochu trápne.

„Dobre miláčik, ja vás tu teda nechám. Zavolaj mi keď budete končiť,“ prehovoril. Išla som mu na to niečo povedať, keď ma predbehol Dylan.

„Myslím, že nie som taký neschopný aby som ju nevedel odprevadiť sám,“ zagánil naňho Dylan. Pootvorila som ústa, takéto správanie som u Dylana ešte nikdy nevidela.

Keď sa Zayn chystal niečo povedať – určite nič pekné- rýchlo som do toho vkročila.

„Dobre láska, zavolám ti. Milujem ťa,“ postavila som sa na špičky aby som mu mohla darovať bozk.

„Aj ja teba, maj sa zlatko,“ zakýval mi a už ho nebolo.

Usadila som sa oproti Dylana, kde ma už čakalo perníkové latté.

„Dnes ti to veľmi pristane, princezná,“ pošepkal. Zahanbene som sa usmiala. Dylan mi vždy lichotil, aj keď som vyzerala ako smrťka.

„Som veľmi rád, že si si dnes urobila pre mňa čas,“ napila som sa svojho latté a prikývla.

„Ale vidím, že sa ti moc nechce hovoriť. Deje sa niečo ?“ nežne ma pohladil po líci. Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu. Ani sama neviem prečo nehovorím. Mierne ma vytočilo, ako sa Dylan zachoval k Zaynovi.

„Ak sa ti tu nepáči, môžeme odísť, dobre ?“ zobral mi môj kabát, ktorý som mala zavesený na vešiaku.

         Boli sme na ceste k Dylanovmu domu. Konečne som sa vrátila do starých čias – starých ako starých.

„Vyber nejaký film, zatiaľ urobím pukance, okay ?“ zakričal na mňa  Dylan z kuchyne. Chvíľku som sa prehrabávala v slušnej hromade filmov. Vo väčšine tu boli samé horory, na ktoré som momentálne nemala chuť. Moju pozornosť si získal film z názvom Hlavne nezáväzne. Chytila som do rúk dvd-čko, ktoré som následne vložila do prehrávaču.

„Dobrý výber,“ ozval sa hlas za mnou. Keď som si všimla úškľabok na jeho tvári, hneď som oľutovala svoj výber.

„Asi tvoj prípad, že,“ zasmial sa Dylan svojej poznámke. Odkašlala som si a tvárila som sa že som to nepočula.

„Netvár sa, že si to nepočula. No čo, povedz mi aký je Zayn v posteli,“ prehodil sa cez gauč a zaujato mi hľadel do očí. Šokovane som otvorila ústa.

„No, podľa tvojho výrazu usudzujem, že asi nič moc,“ zamyslene sa pozrel pred seba. „Ja by som bol určite lepší,“ pošepkal mi do ucha. Po jeho poznámke som sa striasla.

„M-my sme ešte spolu ne-nespali,“ zakusla som si do spodnej pery.

„Tak to je bod pre mňa.“

„O čom to hovoríš ?“ vystrašene som naňho hľadela. Klamala by som, ak by som povedala, že sa ho nebojím.

„Ale nič, len žartujem,“ povedal pomedzi smiech. Bol asi jediný, ktorému bolo do smiechu.