Prosím potom si prečítajte poznámku dole ^.^ ďakujem.
Domov som prišla až okolo pól ôsmej. Ešte som sa predtým nakoniec zastavila u pani Smith a pomohla jej s tovarom. Moji rodičia boli už tiež doma – bohužiaľ sa nezdržali nejakej blbej poznámky na môj účet. Pretočila som na tým oči a moje kroky smerovali do kúpeľne. Do vane som si napustila priam až horúcu vodu – mne to však nevadí. Do ruky som zobrala hubku od sprchového gélu a umyla si s ňou moje telo.
Mysľou som zablúdila k tomu neznámemu chlapcovi, ktorého som skoro prizabila. Nikdy v živote som nevidela tak prekrásne havranie vlasy, ktoré mal práve on. Je zadaný ? –prebehlo mi mysľou. Och, áno, neviem ani jeho meno a už sa zaujímam o niečo takéto.
Radšej som sa zbavila myšlienok o ňom a vyliezla z vane. Teplo, ktoré tam ešte pred chvíľkou bolo, už sa dávno vytratilo.
Vytiahla som z môjho šatníku, čistú bledomodrú košieľku a rýchlosťou blesku zaliezla pod perinu.
Ďalší deň, prebiehal totožne ako včerajší. Avšak dnes som si to po škole namierila rovno domov. Po otvorené dverí, som zistila, že našťastie doma nie je nik. Pokojne som si vydýchla a z kuchyne si zobrala banán.
Pozrela som sa na hodinky, ktoré boli položené na mojom písacom stolíku. Päť minút po šiestej. Pravý čas na úlohy. Zo svojej tašky som vytiahla všetky potrebné úlohy a pustila sa do toho. Za necelú hodinku, som to mala hotové.
Zbehla som do kuchyne si niečo dať na večeru. Po otvorení chladničky, som zistila, že z večerou to bude biedne. Jediné čo by z toho mohlo byť, by boli špagety.
Počas jedenia, som zistila, že som absolútne zabudla, že do zajtra musíme odovzdať slohovú prácu. Nechala som večeru, večerou a schytila pero a zošit. Písala som o úplných banalitách, bohužiaľ nič iné mi nenapadalo.
***
Momentálne som sa nachádzala až na príliš známom mieste. Všetko mi to dalo zmysel, keď som pred sebou zbadala bežiaceho muža zo sekerou. Moje zreničky sa doširoka rozšírili. Stála som tam ako prikovaná a hľadela na muža, ktorý sa ma snažil zabiť. V posledných stotinách, som donútila moje nohy k úteku. Utekala som najrýchlejšie ako som len mohla. Keď som pred sebou videla východ, na mojich ústach sa obajil menší ušklebok. Chcela som pridať do kroku, keď som sa odrazu prepadla pod zem. Snažila som sa odtial čo najrýchlejšie dostať. Cítila som na sebe nieči pohľad. Potočila som hlavou a zbadala ho.
--------------------------------------------------------------
Takže, je tu ďalší diel. Mám jednu otázku .... má význam pokračovať ? Zatiaľ to veľa ludí nečíta :/ A tí čo to čítate, zaujíma vás to ? Prosím napíšte, či sa ešte oplatí vôbec písať, ďakujem :)
أنت تقرأ
Don't let me go / Zayn Malik
أدب المراهقينPríbeh o dievčati, ktoré netušilo aký je to pocit byť milovaný. M-i-l-o-v-a-ť, tak jednoduché a pritom zložité slovo. Po smrti svojej sestry stratila všetko. Rodina, priatelia - všetci sa jej otočili chrbtom. Nikdy nedostala odpoveď prečo práve ONA...
