Don't let me go / Zayn Malik

8. diel - Ospravedlnenie

[Píšem nový príbeh, keď tak link dole] 

„No, pýtam sa prečo si mi dnes, keď som s tebou volal, klamala.“

„Nejako ti nerozumiem,“

„Prečo si mi rovno nepovedala, že si vonku s nejakým chalanom.“  Ako to zistil ? Sledoval ma ? úprimne som nevedela prečo som mu klamala.

***

Odprevadila som Zayna a následne zaliezla naspäť do mojej izby. Bolo už niečo po jedenástej večer a zajtra škola ale nemohla som zaspať. Myslela som naňho. Užili sme si tento večer dokým nevytiahol na mňa, že prečo som mu klamala. Od tej doby bol podráždený a nervózny. Žiarlil ? Nie, nič nie je ani medzi mnou a Dylanom a ani medzi mnou a Zayom. Možno poznám Zayna zopár dni, ale je možné ak poviem, že mi za ten krátky čas prirástol k srdcu. Nemôžem zaprieť, že by ma Zayn nepriťahoval ale je to len kamarát, tak isto ako aj Dylan. Stop ! Musím ísť spať. Myšlienky som nechala myšlienkami. Pomaly ale určite som zavrela oči a upadla do hlbokého spánku.

***

Keď som ráno vstala bola som v úplnom strese. Nevedela som absolútne nájsť rovnaký pár ponožiek. Raz som vytiahla zeleno-modré potom k tomu fialovo-ružovú. Absolútne mi  nepomáhalo, keď som meškala a teraz by som mala byť už dávno na ceste do školy. Aby toho nebolo málo do izby vtrhla mama, ktorá na mňa kričala, že meškám a už som mala byť dávno v škole. Ďakujem mami, bez teba by som to vážne netušila. Konečne som bola nachystaná do školy. Z linky som si zobrala desiatu a upaľovala do školy. Celá zadychčaná som sa usadila do mojej lavice a pripravila sa na následnú hodinu.

Celý deň v škole sa ťahal až priveľmi pomalým tempom, myšlienkami som bola už niekde pri Zaynovi. Našťastie sa ozval zvuk zvončeku, ktorý oznamoval koniec. Schytila som môj batoh a rozutekala sa k východu. Nechystala som sa ísť na obed, musela som sa ponáhľať do práce. Dorazila som tam našťastie na čas. Privítala som pani Smithovú a pustila sa do mojej roboty.

            Všetko bolo konečne hotové a ja som sa mohla pobrať domov. V polovici cesty som si  však zmyslela, že pôjdem za Zaynom sa ospravedlniť. Stála som pred jeho dverami na ktoré som následne zaklopala. Prešla malá chvíľka a dvere sa dokorán otvorili. Stál v nich polonahý Zayn. Pri pohľade na jeho vypracované telo mi trochu zabehlo a nedokázala som zo seba nič iné vydať okrem vzdychu. Rýchlo som sa spamätala, keď som si všimla obrovský úšklebok na jeho tvári. To som bola až tak nápadná ?

„Aj ja ťa rád vidím, Mel,“ Zasmial sa a objal ma. Objatie som mu opätovala ale stále som bola omámená z toho čo som videla. Práve sa správam ako trinástka, ktorá v živote nevidela niekoho bez trička.

„Z-zayn, j-ja“ Nadýchla som sa a pokračovala, „Ja sa ti chcem ospravedlniť, vlastne neviem prečo som ti nepovedala, že som bola s Dylanom. Nechcela som ťa zaťažovať, prepáč mi to“

„To je v pohode, nemám ti to prečo vyčítať. Všetko je v pohode, nechceš si pozrieť nejaký film ? Som sám doma a určite sa ti nechce ísť domov, že áno ?“ Opäť sa usmial od ucha k uchu. Nedalo sa nič iné okrem prikývnutia urobiť.

***

Sedeli sme už dobrú hodinu na gauči a vychutnávali si film, ktorý vybral Zayn. Nazačiatku som protestovala, myslela som si že to bude kravina sveta, ale veľmi som sa mýlila. Šla som sa natiahnuť k popcornu ale mojou šikovnosťou som ho vysypala na Zayna. Na to sa okamžite zohol pre popcorn, ktorý si dal do rúk a hodil ho na mňa.

„Malik, ja ťa zabijem.“ Namiesto popcornu som chytila do rúk krabicu od džúsu a celý obsah som mu vyliala na vlasy. Tým som ho ešte viac rozčúlila. Zobral si ma cez plece a utekal so mnou na záhradu. Až keď som pred sebou uvidela obrovský bazén mi došlo čo má v pláne. Kričala som kopala ale nič nepomáhalo. Zrazu som pocítila ako sa mi voda dostáva do úst. Všetko sa mi začalo rozmazávať, postupne som prestala všetko vnímať.

------------------------------

Po dlhšiom čase konečne nový diel. Ďakujem za vote a komentáre k minuje časti. Chcem len povedať, že som začala písať nový príbeh . Nájdete ho na mojom profile pod názvom "NOW DO YOU FEEL BETTER ?" 

xx.

http://www.wattpad.com/story/27505630-now-do-you-feel-better-fanfiction