Don't let me go / Zayn Malik

20. diel - Milujem ho !

        Rána sú veľmi ťažké. Námahu, čo vložíte do preberania, no niečo strašné. Ale všetko to nahradí a vylepší chuť do života, keď viete, že o pár hodín budete so svojou láskou.

Popreťahovala som sa, aby zo mňa opadla všetka únava, ktorá ešte mojim telom premávala. Vytiahla som si zo šatníku tmavomodré kraťase a k tomu bledo-žltý top. Vlasy som si vyčesala do vysokého copu.

Moje prvé kroky smerovali do kuchyne, kde pobehovala moja zaguľatená mamina. Pousmiala som sa a privítala ju láskyplným objatím. Zohla som sa k jej brušku a spýtavo som sa na ňu pozrela. Pochopila a z radosťou prikývla.

Ruku so položila na jej brušku a začala sa prihovárať.

„Čo krpček, ešte mesiac a budeš nám tu robiť radosť a robotku,“ zachichotala som sa spoločne s maminou, ktorá ma pohladila po hlave.

„Melisa, som rada, že sa to medzi nami všetko udobrilo,“ pošepkala. Ucítila som z jej hlasu, že nie je moc na to hrdá.

„Aj ja mami. Ale na niektoré veci sa proste zabudnúť nedá,“ zakusla som si do pery. Povzdychla som si. Áno, na niektoré veci sa vážne zabudnúť nedá. Bohužiaľ sa s tým musím vysporiadať a naučiť žiť.

Nikdy nezabudnem, ako ma odvrhli po smrti Leyd – to mi pripomína, že som za ňou už nebola dosť dlho.

Nikdy nezabudnem na prvú facku, ktorú som dostala od rodičov.

Nikdy nezabudnem, na ich každodenné urážky a nadávky.

Nikdy na nič z toho nezabudnem. Vždy mi to budú pripomínať moje zjazvené ruky a spomienky.  

No nemôžem ostať zablokovaná a byť ďalšie roky v strese. Žiť s pocitom, že by to mohlo byť lepšie.

Vždy tu bude pocit viny a nenávisti. Ale život je jedná veľká kniha, v ktorej pribúdajú nové kapitoly.

            Prešla som ku chladničke, z ktorej som si následne vytiahla ovocný jogurt. Zbavila som ho uzáveru a mohla sa vrelo do neho pustiť. Hltala som ho ostošesť. Zaslúžila som si od mami pobavený výraz.

Znechutene som zavrčala, keď som si uvedomila, že som lyžičku hodila do koša a kelímok do dresu. Chystala som sa napraviť môj čin, keď som započula zvonček. Okamžite som sa rozbehla do chodby – tam už bola moja mama, ktorá stála medzi dverami.

Potvorila viac vchodové dvere, aby som aj ja mohla vidieť dotyčného. Rozžiarili sa mi oči, keď som v nich uvidela stáť Zayna.

Rozbehla som sa k nemu a hodila sa mu do náručia. Na moje šťastie ma chytil. Krútil so mnou, ako ženích nevestu. Moja mama sa len chichúňala.

Pritúlila som sa k nemu ešte bližšie. On ma konečne položil na zem a venoval mi bozk na privítanie. Zahanbene som sa pozrela na mamu, keď som si uvedomila, že sa na nás pozerá.

„Ste spolu takí rozkošní,“ poznamenala skôr sama pre seba.

            Ležali sme v mojej posteli prikrytí až po uši. Nikomu sa nám nič nechcelo robiť, tak sme zvolili možnosť relaxovanie.

„Miláčik ?“ zakusla som si do pery. Milujem, keď ma tak osloví.

„Áno, láska ?“ venovala som mu jeden zvedavý pohľad.

„Vieš o tom, že ťa milujem,“ pretočil sa nado mňa a pritisol svoje pery na tie moje.

„Vieš o tom, že ja teba nie ?“ Nad mojou odpoveďou odul spodnú peru ako urazený malý chlapček, ktorému niekto zobral lízatko.

„Pretože ja ťa zbožňujem, trúbka,“ chytila som jeho tvár do mojich rúk. Zakusla som sa mu do pery a mierne za ňu zaťahala.

Zaskučal, na čo som sa zazubila.

„Takže ty ma rada dráždiš,“ chytil ma za boky. Sklonil sa k môjmu brušku. Povytiahol mi tričko nahor. Najprv ho jemne pohladil. Nakoniec naň prilepil svoje plné pery. Každé jedno miestečko obsypal bozkami. Cítila som sa ako v siedmom nebi.

Dal sa nakoniec do svojej predošlej pozície, v ktorej si opäť našiel cestu k mojím perám. Teraz obohatil náš bozk tým, že zapojil jazyk. Nemohla som sa jeho pier nabažiť, boli pre mňa ako droga.

„Melisa, ja ťa tak veľmi milujem,“ zopakoval svoje predošlé slová.

„Ani si nevieš predstaviť, čo so mnou robíš. Od vtedy ako sme sa spoznali, nemyslím na nič iné ako len na teba. Áno, pomotala si mi hlavu. Teším sa ako malý chlapec, keď mám ísť za tebou, pretože viem, že opäť budem zo svojou budúcou ženou a matkou našich detí. Nikdy nechcem aby sa naše cesty rozdelili. Si moje svetlo. Ty si zmyslel, môjho života. Nedovolím nikomu, aby ti ublížil. Hoci komu, kto ti ublíži alebo bude chcieť ublížiť, zlomím všetky kosti v tele. Znamenáš pre mňa celý svet. Poznáme sa krátku dobu, a viem že toto sú asi silné slová. Ale cítim to tak. Cítim, že toto nie je bezvýznamný vzťah bez budúcnosti. Ver mi, že všetko bude dobré a že tu budem vždy pre teba. Milujem ťa Melisa Morgan. Budem ti to hovoriť dovtedy dokým neumriem.“

Po jeho krásnych slovách sa mi z očí pustili slzy. Nie slzy smútku, ale slzy šťastia a dojatia.

------------------------------------------------------------------

Ja sa veľmi ospravedňujem, že časť nebola pridaná cca 7 dní. Mrzí ma to, ale blíži sa polrok a musím si rýchlo opraviť známky. 

Určite každý z vás pozná, ako celý mesiac nič, a zrazu vám učitelia nadrbú 15 písomiek do jedného týždňa. Samé skúšanie, lebo sa vyhováraju, ako nemajú žiadne známky. 

Dosť o škole, keď je ten krásny ale krátky víkend. Snáď ste si časť užili, a ešte raz sa ospravedlňujem. 

(Nečítala som si to po sebe, takže sa ospravedňujem za možné chybičky :D )