Medzi nebom a zemou

2. Rozprávanie

Keď som počula s kým budem robiť projekt, skoro som skolabovala. ,,Elizabeth Lokwoodová bude robiť projekt s Erikom Jacksonom" stále som si to opakovala v hlave a nemohla som tomu uveriť. Pozrela som sa na Erika a on sa uškŕňal. Preglgla som a odišla som ku skrinkam. Toto bola posledná hodina takže som si vzala tašku a vybehla som zo školy. Rozhodla som sa že pôjdem pešo, aspoň si to urovnám v hlave. ,,Ako je tu krásne" povedala som a usmievala som sa. Videla som v diaľke park a tak som tam šla. Videla som tam chlapíka ktorý predával zmrzlinu a tak som tam šla ,,poprosím jednu čokoládovú" povedala som a usmiala som sa ,,jednu čokoládovú pre krásnu krásnu slečnu. Nech sa páči" povedal ten chlap a usmial sa ,, ďakujem" poďakovala som a odišla som domov. Doma zase nikto nebol a tak som sa išla prezliecť a pustiť si telku. Pozerala som môj obľúbený seriál keď mi zazvonil mobil. ,,Neznáme číslo. Čo už" mikla som plecami a zdvihla som ,,prosím?" Ozvala som sa ,,tu Erik, kedy mám prísť k tebe? Urobíme ten projekt nech to máme z krku" povedal a mne srdce vynechalo pár úderov. Zhlboka som sa nadýchla a spustila som ,, celý týždeň som doma sama takže môžeš dnes" povedala som a usmiala som sa ,,za polhodinu som tam" povedal a zložil. Snažila som sa ukľudniť. Erik príde sem, sem! Som taká nervózna. Čo ak bude ku mne odporný a bude sa mi vysmievať ako vždy? Možno nie. Kto vie. Zdvihla som sa z gauča a šla som upratovať.

Erik
Keď som prišiel domov tak som zavolal Beth. ,,Prosím?" Ozvala sa a aj na diaľku som videl ako sa bojí ,,tu Erik, kedy mám prísť k tebe? Urobíme ten projekt nech to máme z krku" povedala som a uškrnul som sa ,, celý týžeň som doma sama takže môžeš dnes" povedala a ja som sa usmial ,,o polhodinu som tam" povedal som a zložil som. Šiel som sa prezliecť a vyšiel som z domu. Pomalými krokmi som išiel k nej. ,,Chovaj sa normálne. Chovaj sa normálne. Nemôže zistiť že niesi ako ona" stále som si to opakoval a cestou som sa zastavil v obchode. ,,Kvety a čokoláda budú stačiť" povedala som si a kúpil som to. Bol som trochu nervózny. Čo ak sa bude báť? Čo ak sa prekecnem? Len musím byť pokojný. Bol som pred jej domom a napísal som jej správu nech otvorí. Vydýchol som zadržiavaný vzduch a usmial som sa na ňu. ,,Môžem vojsť?" Opýtal som sa s úsmevom a ona prikývla. Otočil som sa k nej ,,nech sa páči" povedal som a podal som jej kyticu a čokoládu ,,za čo? Je v tom jed?" Opýtala sa a zdvihla obočie. Zasmial som sa ,,nie nieje, je to na naše dobré kamarátske vzťahy" povedala som a usmial som sa. ,,Tak teda ďakujem" povedala a začervenala sa. ,,Ideme do izby? Alebo do kuchyne? Alebo niekde?" opýtal som sa a usmial som sa. ,,Do obývačky" povedala a sadla si za stôl. Pozeral som na ňu ,,ehm.. dáš tú kyticu aj do vázy?" opýtal som sa a usmial som sa ,,jaj, jasné" povedala a šla po vázu. ,,Máš to tu dosť pekné. Kde máš rodičov?" Opýtal som sa ,,v práci, majú vlastnú firmu. Sú tam až do budúceho týždňa" povedala a dala kyticu do vázy ,,a ty?" opýtala sa a oprela sa o linku. ,,Moja rodina býva na konci mesta. Ja bývam sám kvôli škole" povedal som a šiel som k nej.

Elizabeth
Šiel ku mne a mňa chytil strach. Chce mi ublížiť? ,,Č-čo keb-by sme šli robiť ten pro-projekt?" opýtala som sa a hrýzla som si peru. ,,Dobrý nápad. Poďme" povedal a uškrnul sa. Kývla som hlavou na súhlas a vybehla som do kuchyne.

Erik
Do riti! Prečítal som jej myšlienky a bála sa. Myslela si že jej chcem ublížiť. Utekal som za ňou do kuchyne a objal som ju. ,, Prepáč...prepáč za všetko čo som ti urobil a za to čo ti aj urobím. S chalanmi sa prestanem baviť a už ti neublížia, sľubujem" povedal som a stále som ju objímal. V hlave sa Beth divila čo robím. ,, Ospravedlňujem sa" povedal som a odstúpil som od nej.

Elizabeth
On sa mi ospravedlňuje? ,,ty? prečo?Ospravedlňuješ sa až teraz? Až teraz? Keď ste mi toľkokrát ublížili? Vieš koľkokrát som bola kvôli vám v nemocnici? Koľkokrát ste ma zbili? Koľkokrát som kvôli vám plakala? Nevieš! Lebo nemáš svedomie! Ty akože teraz čo čakáš? Že ti skočím okolo krku a vyspím sa s tebou ako ostatné? Čo čakáš?!" už pri druhej vete som plakala. ,,Ja...mám svedomie. A všetko to mi je ľúto. Ver mi. Už ti viac neublížim sľubujem. A chceš vedieť prečo sa ospravedlňujem? Preto pretože ťa mám rád!" Zakričal a zaťahal sa za vlasy. Skoro mi zabehla slina keď som to počula. On ma má rád?...

Pokračovanie nabudúce 😘
Tento príbeh ma tak strašne baví písať 😂 taaaaak čo si myslíte? Čo sa stane? Ako sa to vyvinie? Čo je Erik zač? 
Majte saa👋
❤️ Ľúbim vás ❤️