20. Lovci a priznanie

30 5 4
                                    


Filip

Celé toto bol zlý nápad. Prečo som to urobil? Ja som vlastne z časti klamal. Keď sa toto Erik dozvie, tak som mŕtvy. On nenávidí keď klamem. Ale zase...nebola to zase až taká veľká lož...možno trochu. Ale čas sa nedá vrátiť späť. Keď to takto má byť, tak nech je. A kvôli tomu klamstvu som vlastne teraz zavretý v tejto izbe. A bez okien! Toto neprežijem. Ja umriem na nedostatok kyslíku! Radšej sa odstrelím než byť tu! Keby som tu nejakú zbraň mal, však? Nič! V tejto izbe nieje vôbec nič! Jedna malá posteľ, a aj tá sa nedá nazvať posteľou. Je to skôr iba matrac. Ale aspoň niečo. Je tu jedna malá skriňa a umývadlo. Toť vsio. Cítim sa hrozne! A k tomu to tu zapácha! Do veveričky! Všetky moje veci ostali vlastne....ani neviem kde. Nemám tu ani telefón. Ach!

U lovcov

Práve som vstúpil do budovy, kde máme cvičenie a radu. Radu lovcov. Cez rameno som mal prehodenú moju športovú tašku, a kráčal som si do svojej izby. Moja izba bola menšia, ale útulná. Pre lovca akurát. Vybalil som si veci a šiel som sa osprchovať. O desať minút mám byť v kancelárii kde bude náš takzvaný "šéf". Rýchlo som sa po sprche obliekol, a bežal som do kancelárie. Stihol som to a mal som ešte tri minúty k dobru. Keď som tam vstúpil, tak som zbadal mojich dvoch kamarátov s ktorými chodím na lov a nebezpečné akcie ,,čaute chalani!" Zavesil dom sa im má plecia s oni sa usmiali. Prezrel som si ich tváre, a nemali tam nič nové. Často tam majú nejakú tú jazvu z lovu. Ale teraz nič. Asi mali voľno. Stále vyzerali dobre. Hnedovlasý chalanisko stál po mojej ľavej ruke, a jeho meno je Jimin. Má skoro dva metre, a hnedé upravené vlasy. Chalan po mojej pravej ruke bol tak isto vysoký. Presnú výšku vám neviem povedať. Volal sa Jungkook a mal čierne vlasy na všetky svetové strany, ale pritom upravené. Obidvaja mali dokonalé tváre. Ako také porcelánové bábiky. Niekedy som sa fakt divil čo si na tie ksichty dávajú. Nad svojím myslením som sa potichu zasmial, a postavil sa normálne. Presne keď som sa pozrel na dvere, tak vošiel nás šéf Mr. Fierglen. Z jeho tváre bol cítiť na míle ďaleko rešpekt. Mal kamennú tvár a všetkých nás pozdravil. Bolo nás tu asi tak tridsať ľudí. Hodil svoje papiere na stôl a všetkých nás prešiel svojim ľadovým pohľadom ,,ako už viete, v tomto meste sa dejú divné útoky. Ľudia zomierajú rad radom. Nič by na tom nebolo, kebyže tie obete nemajú doriadené hrdlo. Mestská polícia sa týmito prípady zaoberá, ale vôbec nemajú tušenie o čo tu ide. Preto som tu, aby som vám povedal, že niekto z vás pôjde na lov. Ale nie na hocijaký lov. Nepôjdete v skupinkách, ale každý pôjdete sám" všetci začali ihneď protestovať. Aj ich chápem. Je to nebezpečné ,,ticho! Viem že to nieje bezpečné, ale sme jediný ktorý tomuto šialenstvu môžu zabrániť. Takže sa upokojte, a ja vám teraz rozdám dokumenty, kde sú upíri ktorých pôjdete hľadať.",,Aneta- Chaza. Lucia- Harryho. Adam- Rachel. Jimin- Yoongi. Jungkook- Rafael...." Všetkým rozdal papiere až na mňa a na jednu babu. Ostali dva dokumenty. Som zvedavý koho dostanem ,,takže...ostali ste tu vy. Hmmm....mám tu jednu upírku a jedného upíra. Filip, chceš tú upírku?" Šéf zdvihol obočie a ja som začal rozmýšľať. Nebolo by to odo mňa fér keby som dostal ja babu, a Sara upíra. Veď ju zabije! Ale zase...nechcem ísť proti chalanovi ,,Ja...uhm...chcel by som to dievča..." Pozrel som sa na Saru, a v jej očiach sa zaleskol strach že dostane upíra. Toto jej nemôžem urobiť ,,kto je ten upír?" Opýtal som sa a on sa pozrel sa do papierov ,,Erik Jackson" keď vyslovil to meno, tak mi nabehli zimomriavky po chrbte. To nieje možné! Veď on nemôže byť....proste nemôžem byť...toto ,,beriem toho upíra" zahryzol dom si do pery a on mi podal dokument. Vzal som ho a odišiel som do svojej izby. Prečítal som si jeho všetky údaje s vyrazil som. Vzal som si moje zbrane a pešo som tam došiel

Filip - u Erika

O tomto klamstve som hovoril. Ja som si požiadal o Erika...o to....zabiť ho. Ja vlastne ani nechápem prečo som to vzal. Teraz som tu vlastne iba pre jeho potešenie. Vtipné však? Ale nieje. Nedostanem sa von. Jungkook a Jimin musia práve prežívať infarkt. Už som preč asi tak dva dni. Určite si myslia že som mŕtvy s oslavujú. Debili! Jak ja nenávidím svoje myslenie. Prečo vlastne ja premýšľam? Aj tak z toho vznikne vždy blbosť. Ach...ja idiot. Z môjho premýšľania ma prebralo otvorenie dverí, a medzi nimi on. Ten, ktorý ma tu väzní. Ten, ktorý na mňa pozerá s červenými očami pohľadom šelmy. Pripravený zabíjať...


Pokračovanie nabudúce 😚
Prepáčte že vyšla kapitola tak neskoro, ale začala škola a ja musím všetko platiť ako pracáky a tak🙄 aj tak nechápem na čo, keď aj tak nás zase určite zavrú 🙄 nemala som čas (bola som aj lenivá 😂) priznám si to, ale konečne som sa dokopala ku napísaniu tejto kapči!!!!!:-D chytila ma písacia nálada...ale aj to.....že dostanem Exo mikinu!!!! Ja som nadšená!!!🥳🥳🥳 A ako vám ide zatiaľ škola? Čo máte nové? (A čo chalani dievčatá???😏😏😏) A čo hovoríte na novú časť? Páčila sa vám? A túto časť venujem judit555 a Nelka-Mrzimorka lebo už dlho čakali na novú časť❤️ Filipa si môžete predstavovať ako toho hore na obrázku 👆

Medzi nebom a zemouDonde viven las historias. Descúbrelo ahora