Medzi nebom a zemou

8. Pravidlá

Erik

Pýtate sa prečo som bol ku nej takýto? Nuž, nemám rád keď my niekto skáče po hlave a je ku mne drzí. Neznesiem to! Proste nie! Keď bude drzá a nebude poslúchať podľa pokynov, tak ju čaká trest. Je mi to jedno. Nenechám to takto! Nenechám! Stojím si za svojim slovom a nepustím sa ho. Keby som si mal vypnúť city, tak to urobím. Nechápem prečo som dobrý, keď nemám byť. Mám byť ten zlý ktorý zabíja a ničí, a nie milý a láskavý a nápomocný.... bože....ten čas na mne niečo zachoval. Musím sa zmeniť a byť zase ten, ktorý mám byť a hotovo! Sadol som si na posteľ a tvár som si skryl do dlaní a nadýchol som sa. Toto sa musí zmeniť! A hneď teraz! Zišiel som dole a hľadal som očami to dievča ktoré bude odteraz upratovať celý dom. ,,Elizabeth!" zakričal som na celý dom a ona mi odkričala z obývačky. Tá malá potvora sedela na gauči. Na mojom gauči! To je neprijateľné! ,,Vstávaj Elizabeth! Ideš niečo navariť a potom upraceš tú obývačku!" Povedal som to chladným hlasom, a čakal som kým sa zdvihne a ona nič! Zase! Nepočúva ma! ,,Prečo by som mala?!? Niesom nijaká tvoja slúžka, ktorá ti bude skákať okolo tvojej riti! Takže....nebudem tu nič robiť, ani keby mal prísť na večeru sám Satan aj s manželkou! Kašlem na teba!" kričala na mňa a vo mne to vrelo. Mal som chuť jej dať facku ale udržal som sa na uzde ,,teraz ti vysvetlím pár pravidiel ok?" Prišiel som k nej a sadol som si na gauč a nadýchol som sa ,,takže.... odteraz si moja slúžka, ktorá tu bude upratovať a nie neberiem ako odpoveď!" Ukázal som na ňu prstom a stále som mal kamenný výraz ,,druhé pravidlo! Nebudeš odvrávať, kričať, nebudeš drzá. Všeobecne budeš poslúchať na slovo. Tretie pravidlo! Nebudeš vychádzať z domu bez toho, aby som šiel s tebou. Štvrté pravidlo! Telefón ti vezmem a nebudeš nikoho kontaktovať! Piate pravidlo! A to najdôležitejšie!....keď porušíš všetky tieto pravidlá, tak ťa čaká trest. Fyzický trest. A hádaj čo? Je mi úplne jedno či budeš kričať, plakať alebo prosiť o milosť. Dostaneš trest a ten ťa neminie! Jasné?! Všetko si to zapíš alebo čo, a nauč sa to, aby som ťa nemusel trestať. Ooooo aaaaa zabudol som na jedno" usmial som sa nevinne a ona na mňa pozerala zhrozene ,,budem sa z teba kŕmiť a ty nebudeš odporovať" hovoril som to s kľudom v hlase a stále som sa usmieval

Beth

Čo to?!? Bude sa zo mňa kŕmiť?!? Čo je do kelu zač?!? Nech na to zabudne! Nebudem dodržiavať ani jedno jeho debilné pravidlo! Budem sa snažiť utiecť aj keď dostanem trest...je mi to jedno! Fyzická bolesť sa zahojí rýchlejšie než tá psychická...takže mi v ničom nezabráni! V ničom!!! ,,Ou ou ouuuuu spomaľ" zasmiala som sa pre seba a rozhadzovala som rukami všade naokolo na znak nesúhlasu ,,zhrniem si to ok? Takže...ja mám dodržiavať tieto pravidlá? Si sa s tuleňom zrazil alebo čo? Preplo ti?!? Čo ja som?!? Niesom žiadna tvoja slúžka, a ani nikdy nebudem! Spamätaj sa! Pusti ma domov a budeš mať pokoj ty, aj ja ok? A ďalej. Nebudem tu upratovať a ani nič robiť, dokým mi nepovieš čo si dofrasa zač! Nič! Pochopil si to?" Tú poslednú otázku som povedala ako malému dieťaťu aby to pochopil. Pozrela som sa na jeho oči, a boli čierne! Čo je zač? Čo som ja?!? Sharlock Holmes aby som zistila čo je zač alebo čo? (Sorry, netuším ako sa to píše hehe:-D) jeho zreničky sa rozšírili, a ja som videla, ako to v ňom vrelo. Prehltla som guču v krku, a snažila som sa ukľudniť. Prestala som sa usmievať, a zahryzla som si od strachu do pery a nasmerovala som svoj pohľad na zem. Zrazu mi prišiel ten koberec taký zaujímavý. Erik vstal, a ja som cítila na líci bolesť. On ma udrel! On ma kurva udrel! Dal mi facku! Bastard!!! Ako ho ja nenávidím!! Spadla som na zem a držala som si miesto kde ma udrel. Určite som tam mala odtlačok jeho skurvenej ruky! Chcelo sa mi plakať, ale takú radosť mu neurobím. Nerozplačem sa! Nech ho aj roztrhne! Nebudem plakať! Túdle! V hlave som ho preklínala a zabíjala rôznymi spôsobmi. Chytil moju bradu medzi svoje prsty a zdvihol mi hlavu vyššie ,,čo som ti hovoril o tých pravidlách?!? Nemáš odporovať! Ty vieš, čoho som ja schopný Elizabeth." Hovoril to s kľudom v hlase a ja som mala chuť mu vytrhať tie jeho vlasy. ,,Tak. Čo si o mne myslíš teraz Beth? Hmmm?" Provokoval ma! Ten bastard ma provokoval! Koledoval si o smrť! ,,Toto" povedala som, a napľula som mu do ksichtu ,,toto si o tebe myslím. Si hnusný, odporný debilný, sprostý bastard! Nič viac, nič menej. Ten, kto dokáže udrieť ženu len preto, lebo chce ukázať akú má moc, a aký je frajer...je chudák! Chudák, ktorý spadol na takúto úroveň! Je mi ťa ľúto! Nenávidím ťa Erik! Nenávidím!" Hovorila som to úplne kľudným hlasom a zabíjala som ho pohľadom. Nie! Ja som si rovno predstavovala, ako ho režem na polovicu, trhám mu vlasy, vyhadzujem jeho oči do koša, ako jeho mäso dávam do gulášu a ostané dávam prasatám ako pomije. Pre seba som sa musela usmiať a za to som schytala ďalšiu facku. Bastard! Rozbil mi nos! Toto mu vrátim aj s úrokami! ,,Si slaboch Erik" povedala som a zavrela som oči. Čakala som na ďalší úder, a aj som sa dočkala. Dostala som päsťou do brucha a vykašľala som krv. Pekne. Aj keď ma to veľmi bolelo, neplakala som. Asi čakal že sa rozplačem. Mýli sa. Zotrel krv zo zeme prstom a oblízol ho. Usmial sa ,,slušné" prikývol a postavil sa zo zeme a bol na odchode. Otočil sa naspäť ku mne a s kamenným výrazom dodal ,,utri tú krv a potom uprac tú kuchyňu. Maj sa!" Zakričal a odišiel z domu. Nezabudol ešte zamknúť. Veď to je jasné!! Arghhh ako ho ja nenávidím!! Bolo mi tak zle, že som vôbec nevládala sa postaviť. Nedalo sa mi dýchať, a bolelo ma brucho a ten nos. Snažila som sa postaviť, ale jediné čo som dokázala bolo, že som si kľakla na kolená a spadla som na zem. Pohltila ma temnota. Aspoň už konečne umriem. Tak veľmi tu nechcem byť! Aj keď viem, že musím. Nik ma už nezachráni...

Taaaaaaaak..... pokračovanie nabudúce 😘 nechce sa mi vôbec spať, a tak som si povedala že napíšem ďalšiu kapitolu a aj sa podarilo wohoooooooo!!!😂😂😆 Beth viem.....som mrcha no😆