Medzi nebom a zemou

4. Všetko je inak ako sa zdalo

Elizabeth
Otvorila som skrinku a vybrala som si učebnice. Zatvorila som ju a šla som do triedy. Práve máme mať fyziku takže sa dá povedať že mám voľnú hodinu. Po troch hodinách v škole som šla na chodbu, rada sa poflakujem ,,Elis?" počula som niekoho a tak som sa otočila ,,Ahoj Viki. Potrebuješ niečo?" Opýtala som sa a zastala som ,,hej. Keďže je dneska posledný deň školy, tak som sa s rodinou rozhodla že pôjdeme do Chorvátska. Ideš s nami?" opýtala sa a usmievala sa ,,ja neviem, rodičia majú prísť zajtra a neviem či ma pustia" povedala som a pokrčila som ramenami ,,tak sa ich spýtaj dobre? Ale nech si zajtra už zbalená okej? Prídem po teba a nie že nie!" ukázala na mňa prstom a zasmiala sa ,,dobre" povedala som a šli sme spolu na poslednú hodinu. Ako vždy som sa mrvila na stoličke a pozerala som kto príde do triedy ,,do riti" zakliala som a robila som sa že nič. ,,Čo sa deje?" opýtala sa Vika a šťúchla do mňa ,,je tu Erik" povedala som a v tú chvíľu prišiel ku našej lavici ,,čaute baby! Ako ide deň? Ako sa máte?" pýtal sa Erik a usmieval sa ,,tebe čo je? Trafil ťa blesk? Alebo ešte horšie? Prešlo ťa to? Alebo ťa prešlo auto?" povedala Viki a Erik sa rozosmial ,,som úplne v pohode. Len mám dobrú náladu" povedal a pokrčil plecami ,,iste" zamrmlala som si popod nos a stále som ležala na lavici ,,okej, a teraz vypadni" povedala Viki a odstrčila Erika preč od našej lavice. Iba som sa na nich zasmiala a napila som sa vody ,,vďaka" povedala som a Viki iba prikývla ,,keby má učiteľka chcela vyvolať, tak do mňa búchni ok?" povedala Viki a dávala si slúchadlá do uší ,, jasné" povedala som a snažila som sa pretrpieť hodinu. Učiteľka niečo vysvetľovala a ja som na sebe zacítila pohľad. Otočila som sa a všímla som si že na mňa Erik pozerá. Otočila som sa dopredu a vzala som si papier ,,prečo na mňa pozeráš? Na ten včerajší večer zabudni! Nič sa nestalo jasné?" napísala som a hodila som to doňho. Iba sa uškrnul a niečo tam napísal. Chytila som papier a začala som čítať ,,zlato....na to sa nedá zabudnúť. Budem ti to pripomínať stále. A ešte niečo, počul som že ideš do Chorvátska. Je to tak?" stuhla som  a vzala som do ruky pero ,,skadiaľ vieš že idem preč?" napísala som a poslala som mu ho ,,mám uši všade:^)" začala som byť nervózna a tak som mu tam iba nakreslila prostredník a s nervami v kýbli som mu ho hodila do hlavy a on sa iba zasmial. ,,Elizabeth! Čo to tam robíte? Nechcete nám to ísť vysvetliť pred tabuľu?" Vrieskala na mňa učiteľka a ja som bola ticho. ,,Viete...je mi zle a tak som to napísala Erikovi, pretože som nechcela vyrušovať" povedala som a zahrala som že mi je zle ,,rozumiem. Máte tu niekoho kto by vás mohol odniesť domov?" opýtala sa učiteľka a ja som iba prikývla ,,dobre teda" povedala učiteľka a ja som sa začala baliť

Erik
Tak jej je zle? Pekne to zahrala musím povedať. Učiteľka videla že si píše lístočky so mnou a tak mi nakázala nech ju odnesiem domov a nech som s ňou. Iba som sa uškrnul a prikývol som. Videl som na Beth že nechcela byť so mnou, ale ja za to nemôžem. Vybehla z triedy a ja som šiel pomaly za ňou ,,kde sa ponáhľaš? Vieš že predo mnou neujdeš že?" Zakričal som jej a zjavil som sa mojou rýchlosťou pred ňou ,,ako si to urobil?" opýtala sa a ja som sa iba usmial ,,to ťa nemusí trápiť milá Beth" povedal som a usmial som sa ,,tak faaaajn...idem domov pokiaľ dovolíš" povedala a odstrčila ma ,,idem s tebou" povedal som a šiel som pomalým tempom ako ona ,,nejdeš! Idem sama!" Zavrčala na mňa a ja som dal iba ruky do obranného gesta na znak že sa vzdávam ,,okej" povedal som a pokrčil som plecami. V tichosti sme došli až k nej domov ,,fajn Erik, choď domov. Maj sa" povedala a zabuchla mi dvere pred očami. Pretočil som očami a hľadal som otvorené okno ,,bingo" povedal som a a vyskočil som na otvorené okno. Chvíľu mi to trvalo keďže som ho musel aj otvoriť ,,máš to tu pekné" zakričal som na ňu a prezeral som si jej izbu. Mala to tu čierno biele a obrovské. Zjavil som sa za ňou a a nahol som sa k jej uchu ,,mňa sa nezbavíš" zašepkal som jej do ucha a sadol som si za stôl

Elizabeth
,, Čo?, Prečo?, Ako? Čo si zač? Ako si sa tu kurva dostal?" Zakričala som a držala som sa od neho ďalej. Iba sa uškrnul a nahol sa k môjmu uchu ,,keď ti to poviem tak ťa buďem musieť zabiť. A k tomu...je to na tebe či to chceš vedieť" zašepkal mi do ucha a už ho nebolo. Skĺzla som sa pozdĺž linky a zahrabla som si prsty do vlasov ,,čo sa tu deje? Čo je zač?" Zašepkala som a premýšľala. Musím to zistiť.....

Pokračovanie nabudúce 😚
Nemala som čas písať keďže škola no...ale teraz buďem mať veľa času keďže som chorá jeeeej^_^ kto sa teší?
Majte saa 👋
❤️ Ľúbim vás ❤️