Medzi nebom a zemou

5. Zvrat

Erik
Keď som od nej odišiel tak som sa poriadne rozosmial až ma bolelo brucho ,,ona chce zistiť čo som zač" hovoril som si pre seba a stále som sa smial ,,nepodarí sa jej to" stále som sa smial a pomaly sa ukľudňoval ,,fajn, čo budem teraz robiť? Beth ide preč a ja tu budem sám" premýšľal som a škrabal som si bradu. Pomalým krokom som odišiel k sebe domov a hodil som sa na gauč. Zapol som si telku a hral som Xbox. Po dlhšej dobe ma to prešlo a tak som šiel von. Vzal som si telefón a zamkol dom. Je čas na zábavu! Pomyslel som si a šiel som do mesta

Elizabeth
Stále som sedela opretá o linku a premýšľala som ,,čo je zač? Prečo ja?" šepkala som a snažila som sa zdvihnúť. Lenže s mojou lenivosťou sa mi to podarilo asi po desiaty krát ,, konečne" povedala som a šla som si kresliť. Keď som bola spokojná zo svojím výtvorom, tak som sa pozrela na hodiny ,,sedem hodín večer. To som kreslila až tak dlho?" povedala som a odložila som si zošit s kresbami ,,pôjdem sa prejsť? Zatiaľ je vidno takže by som to mohla využiť" povedala som a pokrčila som plecami. Obliekla som si čierne legíny, čierne tričko s potlačou a sveter. Vyšla som von a pomalými krokmi som sa prechádzala až som videla obchod. Vošla som dnu a kúpila som buchtu a pomarančový džús. Dostala som sa do parku a sadla som si na lavičku. Pozorovala som deti ako sa hrajú a jedla som. ,,Dneska je tak pekný deň" povedala som a nadýchla som sa ,,to je" niekto mi odpovedal a ja som sa pozrela do prava. Bol tam chalan v mojom veku s hnedými vlasmi na všetky svetové strany a bol oblečený do čierno červena ,,čo tu tak sama hmm?" opýtal sa a ja som sa zase pozrela na deti ,,oddychujem. Doma som sa nudila a tak som si povedala že sa pôjdem prejsť" povedala som a pokrčila som plecami ,,aha" povedal a usmial sa ,,a ty? Čo tu tak sám?" opýtala som sa a usmiala som sa ,,doma som sa nudil a tak som šiel von a cestou som sa zastavil tu" povedal a vstal ,,aha" pípla som a stále som pozerala na deti ,,ja už idem takže ahoj" povedal a zamával mi ,,ahoj. A počkať! Ako sa voláš?" zakričala som na neho a zdvihla som obočie ,,ešte sa uvidíme Elizabeth Lokwoodová" povedal a otočil sa ,,ako vieš moje meno?" opýtala som sa zvedavo a stále som ho prebodávala pohľadom. Iba sa tajomne usmial a keď som žmurkla tak už ho nebolo. Určite len zašiel za strom alebo tak. Prehovárala som sa ale sama som tomu neverila. ,,Asi už pôjdem domov" zašepkala som si pre seba a moje nohy ma už ťahali napriek osudu

Erik
Bol som v uličke a práve som vymazával pamäť blondínke, keď v tom som zacítil známy pach. Beth. Otočil som sa čelom k stene aby ma nezbadala ale urobil som chybu. Ja blbec som sa otočil a tam stála a pozerala do tejto uličky ako na prízrak. Iba som sa uchechtol a pokynul som blondínke aby odišla. A tak aj urobila. ,,E-erik?" pípla zo strachom a pomaly šla ďalej do uličky ,,nechoď sem! Otoč sa a odíď! Nemáš tu čo robiť!" zavrčal som a dýchal som zhlboka aby som sa ukľudnil a nevyštartoval po nej

Elizabeth
,,Prečo? Prečo tam nemôžem ísť?" opýtala som sa a snažila som sa utíšiť svoj strach ,,lebo......lebo......proste sa otoč a odíď! Hneď!" Zvrieskol a mňa trhlo. Zhlboka som sa nadýchla a malými krokmi som šla k nemu ,,vypadni!" zakričal a zaťal zuby ,,nie" povedala som a dotkla som sa jeho ramena

Erik
Ona ma nepočúva! Nepočúva! Keď nechce zomrieť tak nech rýchlo utečie sakra! ,, posledný krát ti hovorím. Choď domov inak umrieš" povedal som pomedzi zuby a stále som pozeral do zeme ,,nie" povedala a vydýchla si. Stratil som zábrany a pozrel som na ňu. Nedokážem to ovládať. Keď videla moje oči tak iba zhíkla. Uškrnul som sa a pozrel som jej do očí ,,už nieje cesty späť"......

Taaaak pokračovanie nabudúce...
Tento príbeh ma baví písať ale strašne 😂🤷 keby som mohla tak by som ho písala aj celý deň ale nemôžem....škola🙄.....ako sa vám darí? Mňa už porazí z tých písomiek😑😂
Majte saa 👋
❤️ Ľúbim vás ❤️