Medzi nebom a zemou

15. Nehoda

Pre judit555❤️
Beth

Zobudila som sa na hluk. Na hluk, ktorý vychádzal z telky. Pomaly som si sadla, a kupodivu ma nič nebolelo. ,,Si v poriadku Elizabeth?" Pribehol ku mne Erik a prešiel ma pohľadom ,,áno som" pretrela som si oči a vstala som z gauča ,,koľko je hodín?" Spýtavo som sa pozrela na Erika ,,je pol šiestej" odložil telefón a ja som iba prikývla. Šla som do izby a prezliekla som sa. Bola som celá spotená. Dala som si modré kraťasy a čierne tielko. Zišla som dole a práve niekto zaklopal na dvere ,,idem ja či ty Erik?" Zdvihla som obočie a on vstal z gauča. Vďačne som sa na neho usmiala a čakala som kto vojde dnu. No to ma podrž! Veď to je ten chalan z parku! Ten, čo sa ku mne prihovoril! Už aspoň viem skadiaľ vie moje meno. Že mne to vtedy nedoplo! Pokrútila som hlavou, a sledovala som chalanov ako sa objali. ,,Beth, toto je môj kamarát Tomáš. Tomáš, toto je Beth" povedal a ja som sledovala Tomáša ,,ale my sa už poznáme" usmial sa Tom a Erik naňho šokovane pozrel. Pozrel sa naspäť na mňa a ja som iba prikývla hlavou na znak súhlasu. ,,A-ha" pípol a ja som sa zasmiala. ,,A skadiaľ sa vy dvaja poznáte?" Premeral si ma pohľadom a ja som sa uchechtla ,,noo...ja som bola raz na prechádzke v parku, a tam som ho stretla. Sedela som na lavičke, a on sa mi prihovoril a tak" iba prikývol a šli sme do obývačky. Chalani pozerali futbal a strašne pritom nadávali, a tak som sa rozhodla že pôjdem na prechádzku ,,Eriiik?" Zakričala som a čakala som na odozvu ,,noo?" Odkričal a ja som sa usmiala. Vypol hlas na telke, a obidvaja sa na mňa otočili ,,môžem sa ísť prejsť?" Pipla som a urobila som psie oči. Premeral si ma pohľadom a nasadil svoj chladný výraz. A je to tu. Zase starý dobrý Erik. ,,Nemôžeš. Máš to zakázané" prišiel ku mne a ani sa neusmial. Došľaka! ,,Prečo?!? Prečo nemôžem ísť ani na čerstvý vzduch ha?!? Niesom malé decko!" Zvýšila som hlas a tiež som nasadila svoj neodbytný výraz ,,ccc...musím ťa strážiť! Mám ťa strážiť! A keď sa ti nepáči! Tak ťa môžem v pohode zabiť!" Zasyčal mi do ucha a mne nabehli zimomriavky ,,to nespravíš" pokrútila som hlavou a on sa iba diabolsky zasmial ,,zabudla si čo mám ako strážca dovolené? Mám ti to zopakovať?!?" Zasyčal mi do tváre a mne sa tisli slzy do očí ,,ja mám tvoje pravidlá vieš kde! U ritného otvoru ty bastard!" Zasyčala som mu na oplátku do tváre ja. Zdvihol ruku a chcel mi dať facku. Zavrela som oči, a čakala som bolesť, ale nič neprišlo. Otvorila som oči, a videla som ako mu Tomáš chytil ruku ,,opováž sa ju udrieť Erik! Vieš čo som ti hovoril v škole nie?!? Nezabúdaj, že ja som silnejší ako ty! Ty si ešte len mláďa! Som o tristo rokov starši ako ty! Takže ju nechaj, inak uvidíš čoho som schopný! Dotkni sa jej, a sľubujem ti, že budeš trpieť!" Kričal naňho Tomáš a vraždil ho pohľadom ,,udrel ťa už niekedy?" Opýtal sa, a ja som sa pozrela na Erika. Tomáš ho držal za lem košele, a Erik na mňa pozeral pohľadom ala: skús ceknúť a uvidíš! Preglgla som, a prikývla. Iba pokrútil hlavou a niečo mu zašepkal do ucha. Nepočula som to, ale určite to nebolo nič pekné. Ale zrazu....sa začali biť! Oni sa fakt mlátia! Nemala som odvahu odtrhnúť ich od seba, a tak som iba potichu pribehla ku dverám, a otvorila som ich. Nadýchla som sa. Posledný krát som pozrela na Erika, a vybehla som z dverí. Bežala som po ceste, a nevnímala som nič, iba moje slzy stekujúce po tvári. Nevidela som na cestu, ale to ma vôbec netrápilo. Už som nevládala. Musím ísť! Ale nemôžem. Začala ma bolieť rana na bruchu a mala som zaslzené oči. Videla som vedľa seba svetlo. To je jediné čo si pomätám. Svetlo...a náraz. Potom tma....

Taaak pokračovanie nabudúce 😘 zase nespím! Ja vieeem...ale mne sa nechce😆 a baví ma písať tento príbeh ale že strašne!😁 Čo hovoríte na novú profilovku?❤️