Medzi nebom a zemou

14. Rozhovor

Erik
Po škole som zašiel ešte do obchodu kúpiť Beth nejaké jedlo. Keď som všetko nakúpil tak som to dal do kufra a vyrazil som, smer domov. Vzal som z kufra tašky, a vošiel som do vnútra. Tu je mŕtvo fuu! ,,Kde si Elizabeth?" Zakričal som na celý dom a ona zišla dole. Musím povedať že dnes vyzerá úžasne! Vlasy má spravené v drdole, a ofinu ma zatočenú a má ju voľné spadnutú do predu. Zatiaľ čo som pozeral na Beth, tak ona vyložila tašky a už sa chystala zase sa na celý deň zavrieť do izby. Chytil som ju za zápästie a tým som ju zastavil ,,kam ideš?" Štipol som kľudným hlasom a zdvihol som obočie ,,ehhhm do izby? Žeby?" Uchechtla sa, a snažila sa skryť strach. Áno,to je ono! Má sa ťa báť! Kričalo na mňa moje podvedomie. Nie! Ja jej už nechcem ublížiť! Aaale chceš Erik! Teší ťa, keď vidíš v jej očiach strach a beznádej! Priznaj si to! Nie! Choď do čerta! Snažil som sa vyhrať boj, ale moje temné ja je silnejšie. Chytil som sa za hlavu ,,choď preč!!! Vypadni z mojej hlavy!!! Ja už nechcem!" Kričal som a padol som na kolená. Pribehla ku mne Beth a objala ma. ,,Prosím ťa Beth...choď do izby a nepribližuj sa ku mne! Nie teraz!" Vrčal som, a snažil som sa ovládať. Vážne sa snažím! Ale ono je to ťažké! Ja už nechcem takýto život! ,,Nejdem. Neodídem kým mi všetko nevysvetlíš. Teraz ťa v tom nenechám. Som pri tebe" šepkala mi do ucha a ja som sa ukľudňoval ,,pomôž mi Beth. Ja už nechcem takýto život...čo mám robiť?" Povedal som a spustili sa mi slzy. Ja neverím. Ja plačem po dvesto rokoch....len vďaka nej. Plakal som a nehanbil som sa. Vôbec. Aj ja sa potrebujem niekedy vyplakať. Priznávam sa! Som citlivka a čo?!? ,,Ja neviem čo máš robiť Erik. Dokým neviem kým si, tak ti nepomôžem. Vôbec ťa nepoznám a neviem čo prežívaš. Tak mi to prosím ťa už povedz" zašepkala a pohladkala ma po líci. Hodnú chvíľu sme na seba ešte pozerali, ale potom som sa spamätal a vstal som ,,všetko ti vysvetlím. Myslím že máš právo vedieť všetko" utrel som som si slzy, lebo som doteraz videl rozmazane ,,poďme od začiatku Erik ok? Čo si zač?" Prešla okolo mňa a obzerala si ma ,,skús hádať" mikol som plecami ,,uhmm...myslím...pokiaľ mi fungujú všetky kolieska v hlave, tak si buď upír alebo niečo čo nepoznám" mikla plecami a oprela sa o stenu pri schodoch ,,kolieska ti fungujú perfektne milá Beth. Máš dobré tipy" mojou rýchlosťou som sa premiestnil k nej, a dal som jej ruky vedľa jej hlavy. Naklonil som sa k jej uchu ,,ale radšej mám názov Ralian" zašepkal som jej do ucha a jej srdce bilo tak šialene, že som si myslel že zabehla maratón ,,Ralian? To je čo?" Zdvihla obočie a snažila sa ukľudniť ,,to je keď som na pol upír, a na pol strážca. A aby si sa nemusela pýtať, tak som strážca dá sa povedať ľudí" mikol som plecami a usmial som sa ,,Uh? Ja tak trochu nechápem. Čo ako strážca robíš? Čo je tvoja úloha? Povedz mi všetko! Začalo ma to veľmi zaujímať" usmiala sa, a nahodila nedočkaví výraz. Odkašľal som si ,,takže. Ralian je na pol upír a na pol strážca. Alebo všelijaké iné bytosti. Ako strážca, mám úlohu strážiť ľudí. Každý strážca si v určitom veku dá sa povedať nájde človeka, ktorého bude ochraňovať pokým nezomrie. Buď rukou strážcu, alebo niekoho iného. Ja som si vybral teba. Nepýtaj sa ma prečo, sám nepoznám odpoveď. Strážca ti stráži tvoje sny a myšlienky. Keď budeš v nebezpečenstve, tak stačí, keď mi pošleš správu cez myšlienky, a ja ťa nájdem. Ako strážca, ti dám náhrdelník ktorý zvýrazňuje, že sa ťa nesmie dotknúť žiadna iná bytosť, ani privlastniť. Ja ako strážca, mám povolenie zabiť ťa. Ale iba keď to niekomu povieš. Alebo zabijem toho, komu si to povedala. Veď chápeš nie? A asi vieš čo robia upíri že? Nechce sa mi to všetko vysvetľovať, že aké mám vymoženosti a tak podobne. Samé kecy no nie?" Usmial som s mojimi tesákmi ktoré tak neznášam a ona na mňa vypúlila oči. Skryl som zuby, a usmial som sa normálne ,,počkať...všetko som pochopila. A...môžeš mi vysvetliť ako to je s tým slnkom, cesnakom, krížom a podobne?" Bola celá natešená. Nechápem ju. Už teraz som z nej magor! ,,Na slnko môžeme chodiť normálne. Cesnak môžeme jesť, a kríž nám nič nespraví" mikol som plecami ,,a ďalej? Schopnosti, jedlo, vymoženosti? Tak hovor!' ooo naše malé vĺča je nedočkavé! ,,Ako upír mám schopnosti. Rýchlobeh, skákanie do výšky, lepší sluch, čuch, zrak. Supersila a lezenie všade kde sa dá. Všeobecné môžem robiť to, čo zvieratá. A jedlo no....heh....môžem jesť aj normálne jedlo, ale nenasýti ma. Musím piť krv aby som prežil. Keď ju nebudem piť maximálne tri dni po sebe, tak budem pomaly umierať. Srdce ako upírovi mi nebije. V rámci možností. A áno dýcham, aj keď neviem ako je to možné" mikol som plecami a usmial som sa ,,aha... chápem. Všetko chápem. Počkaj! Ako je to u vás s ľuďmi? Vážne je pravda že nás využívate ako otrokov?" Zdvihla obočie, a zahryzla si do pery.  Nerob to! Nehrýž si do nej! Ani nevieš čo to so mnou robí kurva! ,,Nooo....hej.....ako ja teba....teda....nie....áno....ježiši!" Pleskol som si rukou po čele a nervózne som sa zasmial ,,áno mi upíri vás využívame ako otrokov. Ale to skôr kráľovské rodiny. A krajšie pomenovie, je slúžka" vzdychol som si, a ona iba prikývla. ,,Inak Beth....o šiestej príde môj kamarát tak buď milá okej?" Unavený som sa hodil na gauč, a nakázal som jej, nech niečo uvarí. Bez odporovania odišla do kuchyne, a búcha tam už asi hodinu ,,nebúchaj tam kurva so všetkým Elizabeth! Praskne mi hlava!" Zakričal som na ňu a ona sa na mňa otočila s previnilým výrazom na tvári ,,upsss...ja som rozbila jeden tanier sorry" usmiala sa a šla to poupratovať. Skôr ako urobila jeden krok, tak som videl ako sa chytila za brucho a skrivila tvár do bolestnej grimasy ,,Beth! Čo ti je? Čo ťa bolí?" Prezeral som si, až som videl na jej bruchu krv. Voňala sladko, ale musím sa ovládnuť. ,,Kľud. Dýchaj Beth. Ukľudni sa, a dýchaj" hovoril som ako zhypnotizovaný, a šiel som po lekárničku. Dal som jej dole obväz z brucha, a ošetril som jej to ,,v pohode?' opýtal som sa, a starostlivo som si ju prezeral od hlavy, až po päty. Iba prikývla a chcela sa postaviť ,,nikam nejdeš! Dorobím to ja, a ty si ideš oddýchnuť!" Pozrel som na ňu, a opatrne som ju vzal na ruky ako nevestu, a odniesol som ju do obývačky. Dal som ju ľahnúť, a roztvoril som gauč nech má viac priestoru. Svojou rýchlosťou som jej doniesol jej vankúš a perinu, a zakryl som ju. Po chvíli zaspala, a ja som jej dal pusu na čelo. Usmial som sa, a šiel som upratať tú kuchyňu.

Taaak pokračovanie nabudúce 😘
Ktorý normálny človek o tretej ráno píše kapitoly lebo sa mu nedá spať??? Predsa jaaaaaa😆😆😆 a tak som si povedala že prečo nie? Tak som napísala túto úžasnú kapitolu, na ktorú som hrdá😁 pokiaľ máte niekto ešte nejaké otázky, tak píšte do komentárov❤️
Ily kuriatka❤️ 1227 slov!!! To je rekord!!!