Medzi nebom a zemou

19. Duch

Pre Nelka-Mrzimorka a judit555❤️

,,Erik?" Počul som ten povedomý a sladký hlas. To nieje možné! ,,Beth?"...

Erik

Toto nieje možné! Ona tu nemôže byť! Určite mám halucinácie! Áno, mám halucinácie! Som si stopercentne istý! Ale aj tak som sa otočil. A moje oči sa pozerali do tých krásnych zeleno-hnedých očí dievčaťa, ktoré má prebralo k životu ,,a-a-ako?" Bolo jediné čo som dokázal zo seba dostať ,,ja-ja neviem...a to teraz nieje podstatné! Čo tu do pekla robíš s ním?!?" Pozerala na mňa tak, akoby tomu sama neverila že je tu Filip ,,ja...som rád že ťa znova vidím Elizabeth" jej otázku som odignoroval. Jej oči má stále fascinovali ,,ehm ehm. Nechcem rušiť, ale s kým sa rozprávaš Erik?" Filip zdvihol obočie, a pozeral na mňa ako na blbca ,,ty ju nevidíš?" Skákal som pohľadom z nej, na toho zradcu. Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Tak teraz som z toho jeleň. Keby som bol vo filme, tak sa mi parí z uší ako premýšľam ,,Erik! Chcem odpoveď! Prečo tu je, a prečo máš červené oči keď sa naňho pozrieš?" Už stála vedľa mňa, a zdvihla obočie ,,no ja........ach. Filip tu je preto, lebo je lovec. Prišiel ku mne domov, a napadol ma. A tak som ho doniesol tu, a práve som sa chystal raňajkovať" usmial som sa a prekrížil som si ruky na hrudi ,,je to pravda Filip?" Pozerala naňho, ale on stále pozeral do zeme. Veď on ju nepočuje! ,,Beth? On ťa nepočuje a ani nevidí" stále som sa usmieval ,,aha" pípla a stále pozerala na Filipa. Sústredila sa, a prišlo mi to akoby mu poslala myšlienku do hlavy. Celý čas som ju pozoroval. Fascinovala ma. Jej mierne vlnité vlasy ktoré voňali po jahodách, jej oči ktoré vyzerali ako mačacie, jej pery ktoré mala stisnuté do rovnej čiary, jej boky a- nie! Nemysli takto! Ledva sa držím ďalej. Nadýchol som sa vzduchu, a cítil som jej pach. Čo je divné, keďže je v kóme, a zároveň tu stojí. Nemôžem si pomôcť! Priťahuje ma k sebe ako magnet! Potrebujem sa najesť, inak za seba neručím! Zabila by ma keby som sa napil z Filipa? Pravdepodobne áno. Dofrasa! Filip sa na mňa pozrel ,,áno je to pr-pravda" koktal, a ja som zdvihol obočie. O čom to melie? Veď ja som sa ho na nič nepýtal ,,ehm... čo? O čom melieš?" Pozrel som naňho ,,ž-že som lo-lovec, a že som ť-ťa nap-napadol... počul som v hl-hlave nejaký hlas" šepol a ja som prikývol. Pozrel som sa vedľa seba, a Beth tu nebola. Buď mám halucinácie, alebo mi už načisto preplo. No nič. Svojou rýchlosťou som bol pri ňom, a on na mňa vypúlil oči ,,č-čo ro-robíš?" Spýtal sa vystrašene a moje oči nabrali červenú farbu ,,nebude to bolieť sľubujem" uškrnul som sa ,,teda. Mňa nie" zasmial som sa a zaryl som svoje zuby do jeho hrdla. Zakričal a ja som sa usmial. Pil som čoraz viac, a nemal som v pláne prestať. Stále sa mikal a ťažko sa mu dýchalo. Mám takú chuť ho zabiť! Ale tá krv.....úžasná! Jeho si tu nechám. Keď som mal dosť, tak som ho pustil a on sikol od bolesti. Zvesil hlavu, a zavrel oči. Pozrel som sa naňho a potom som odišiel. Dvere som zamkol a svojou rýchlosťou som vošiel do domu. Možno si hovoríte, že som hajzel, ale ku lovcovi sa správať milo nebudem. Css. Je to iba zradca. Tak to je, a tak to aj ostane. Nadýchol som sa čerstvého vzduchu a zacítil som jej pach. Určite je niekde v dome. Pochybujem že by odišla. Sadol som si do kuchyne za stôl, a nastražil som uši. Aj cez tú diaľku som počul Filipa ako ťažko dýcha. Ako škube reťazami a ľutuje sa. To ešte nevie že ho čaká niečo horšie ,,Erik?" Počul som jej hlas. Takže mi nepreplo! Pozrel som sa pred seba, a videl som ju tu v celej jej kráse. Sedela oproti mne, a mala vážnu tvár. Niekedy mi to príde akoby sa to dievča ani neusmievalo ,, áno Elizabeth?" Uškrnul som sa. Veľmi dobre viem ako to oslovenie neznáša. Vzdychla si ,,no....len som chcela....ach!.... že....pusti Filipa z tej mučiarne prosím" mala smutný výraz na tvári. Nie! Jednoducho nie! Ja som upír! Ona je človek! Nieje možné že ju mám rád! Porušujem zákon! To proste nemôžem! Nasadil som si svoju chladnú masku, a prepaľoval som ju očami ,,čože?!? Pustiť ho?!? Kto vie koho kde v tomto meste má Elizabeth. Nemôžem ho len tak pustiť. To je absurdné" krútil som hlavou do strán a snažil som sa dýchať. Len dýchaj...fuuuu. Nesmieš sa ruzčúliť ,,Erik, prosím! Urob to kvôli mne! Viem...že ma šikanoval....ale toto si nezaslúži. Žiadny človek si niečo takéto nezaslúži. Takéto zaobchádzanie!" Slzy sa jej tlačili do očí, a hrala sa so svojimi prstami ,,nie" povedal som tvrdo, ale ona sa nevzdala ,,tak....mu daj len normálnu izbu. Ja proste.....nemôžem sa pozerať na to, ako si z neho robíš krvnú banku Erik" vzdychla si, a ja som sa jej pozrel do očí. Jej sa nedá povedať nie. Cítim sa, akoby ma hypnotizovala očami ,,tak dobre! Ale len kvôli tebe! Ale mám podmienku!" Uškrnul som sa ,,počúvam" hodila na mňa diabolský úsmev ,,nebudeš sa starať do toho, či sa z neho kŕmim, alebo nie. Jasné?" Usmial som sa ,,platí" podali sme si ruky a ja som šiel po toho zradcu. Otvoril som tie mohutné dvere, a Filip na mňa zdvihol zrak. Počul som jeho srdce ako bije stopäťdesiat. Pozoroval každý môj krok. Každý môj pohyb. Určite si myslel že som tu prišiel mu niečo urobiť. Kiežby. Ruky som mu odpútal, a on padol na zem ,,č-čo so mnou ch-chceš?" Pozeral na mňa so strachom v očiach. Prekrútil som očami, a zdvihol som ho na nohy. Odstúpil odo mňa aspoň o meter ,,idem ťa ubytovať" mikol som plecami a prerušil som vzdialenosť medzi nami ,,ne-nechápem" pokrútil hlavou a zase odo mňa odstúpil ,,v skratke. Už nebudeš tu, ale ideš hore do domu. Teda, musíš. Dám ti izbu, jedlo, teplo, oblečenie, vodu a tak. Netešíš sa? Budeš mať vlastnú izbu" uškrnul som sa a on iba prikývol ,,a...čo za to chceš....ty?" Zašepkal, ale ja som ho počul ,,krv" mikol som plecami, a on sa otriasol ,,tak to radšej budem tu, než ti robiť krvnú banku" trochu sa zasmial, a pokrútil hlavou. Moja trpezlivosť práve došla. Prehodil som si ho cez plece ako zemiaky, a mojou rýchlosťou som ho doniesol do jeho novej izby. Oproti mojej izbe je jeho takže neujde. Jeho izba vyzerá ako moja, ale nemá okná. Zavrel som ho v izbe, a vysvetlil som mu všetky pravidlá a podobne. Aj tak ho nenávidím...

Taaak pokračovanie nabudúce 😘
Túto časť píšem už dva dni! Dva! A je dopísaná až teraz🤔😅 ale som s ňou trochu spokojná. Dúfam že sa páči❤️ votes a komentík ma potešia ❤️
Ily ľudkovia ❤️