13. Rozhovor s postavami

38 5 2
                                    

Ahojteeee 👋
Dneska tu bude rozhovor judit555 s postavami❤️

judit555 a Elizabeth:

Som práve na ceste do budovy, kde sa prvýkrát stretnem s postavami z tohto príbehu, a opýtam sa ich pár záludných otázok. Otvorila som zadné dvere budovy, a sadla som si na stoličku. Z mojej kabelky som si vybrala môj zošit na takéto veci a ceruzku. Vybrala som aj koláč a dala som ho na malý stolík, ktorý robil medzeru medzi mnou, a postavami. Počula som otvorenie dverí, a prišla bližšie ku mne. Sadla si na stoličku oproti mne, a dala si ruky do lona

,,Ahoj...som rada že si tu. Daj si koláč keď chceš, a ja sa ťa budem popritom pýtať nejaké otázky."

,,Ahoj... jasné. Rada si dám. V pohode sa pýtaj." Mikla plecami a zahryzla si do koláča.

Zobrala som si do ruky zošit a pero, a otvorila som prvú stranu kde mám otázky. ,,Ako vnímaš to, že že sa možno nikdy neuvidíš s rodičmi a priateľmi?"

,,Nebudem okolo toho robiť omáčku. Neberiem to nijakú rúžovo....je mi za nimi smutno a najradšej by som bola s nimi. Chýbajú mi a stále za nimi plačem. Keď si predstavím, že ich už nikdy neuvidím.....tak mám chuť sa rozplakať, a nikdy neprestať. Neviem si predstaviť život bez nich. Je to  komplikované"

Iba som prikývla. ,,Prečo si nepočúvala Erika keď ti hovoril, aby si nešla za ním do tej uličky?"

,,No...som strašne tvrdohlavá osoba. Vtedy som oňho mala starosť a nechcela som ho tam nechať samého. Vtedy mi to prišlo kamarátske byť tam s ním....ale....keby som mohla zmeniť minulosť, tak by som to nezmenila. Keď to takto musí byť, tak nech je."

,,Musíš byť k nemu taká drzá?"

Som flegmatik takže preto sa tak chovám. Ako to mám vysvetliť?... takže...ja ako flegmatická osoba, tak mám všetko na háku a to čo mám na jazyku, tak to poviem. Aj keď mi ide o život." Uchechtla som sa a judit555 sa iba usmiala.

,,Aký máš názor na Erika?"

,,Aký mám názor? Ťažko povedať....on je zložitá osoba...na jednu stranu, ho mám niekde v kútiku srdca rada...ale na druhú stranu, ho nemám rada. Podľa mňa je taký tajomný a zvláštny, a niekedy zábavný a milý.  Niekedy bezcitný, a niekedy....iný? Neviem..."

Celý čas sa usmievala ako mesiačik na hnoji. Tiež som sa musela usmiať a myslím, že ho má fakt rada. ,,Posledná otázka. Myslíš si, že by si k nemu mohla niečo cítiť?"

,,Sama neviem. Srdce by mu toto všetko odpustilo a bolo by šťastné....ale rozum mi hovorí, nech sa od neho držím ďalej. Ale myslím si, že niekedy možno....možno začnem cítiť nejakú lásku k nemu....keď sa zmení."

Postavila sa zo stoličky a podala si so mnou ruku ,,ďakujem za rozhovor"

,,Aj ja ďakujem"

A už jej nebolo. Odišla a ja som čakala na toho slávneho Erika.




judit555 a Erik:

Sadol si na stoličku a ja som si ho premerala od hlavy až po päty. Nevyzerá zle. Ale Tomáš je krajší než on. Pre seba som sa usmiala ,,ahoj. Daj si koláč keď chceš, a ja sa ťa budem pýtať nejaké otázky" celý čas sa neusmieval. Iba som potriasla hlavou, a zobrala som si do ruky zošit a pero.
,, Začneme. Vie Tomáš o tebe čo si zač?"

Iba som sa uchechtol. Ona sa má ide pýtať takúto absurdnú otázku?!? Okej.
,,Áno vie o tom. Je totižto to isté čo ja" mikol som plecami a prekrížil som si ruky na hrudi. ,,Dobrý koláč" fakt je dobrý!

,,Ďakujem. Piekla som ho sama. Ďalšia otázka.....Prečo Elizabeth ubližuješ keď ju máš rád?" Skoro mu zabehlo a vypúlil na mňa oči.

,,Takto dievča....ja mám akoby dve osobnosti. Jedna je dobrá, a druhá je zlá. Temná. Keď som s ňou...tak moje zlé ja vypláva na povrch, a to dobré ja je utlačené do úzadia. V skratke...neviem sa ovládať s nervami. Keby som nemal moje temné ja, tak som ku nej milý.

,,Aha. Okej. Ďalšia otázka....čo presne cítiš k Elizabeth?"

,,Čo cítim? Ufffff....nedá sa to nazvať ako láska....skôr rešpekt. Býva dá sa povedať sama, a ja ju obdivujem že to dáva. Alebo?.....niečo tam je. Niečo ma k nej ťahá, a ja neviem čo. Je zvláštna, elegantná, a aj keď drzá....tak úžasná. Myslím že ju mám rád. Nikdy som niečo takéto k ľudskej bytosti necítil....je to akoby cink? Presne takto to nazvem. Od prvej chvíle od kedy som ju videl, tak mi srdce znova začalo biť, a ja som sa vtedy začal usmievať. Myslím že ju milujem. Som si svojimi pocitmi stopercentne istý."

,,To je dobre....posledná otázka. Musel si Elizabeth šikanovať keď si už vtedy vedel, že jej nechceš ubližovať a že ju máš rád?"

,,Bol som v zlej partii. Úplne ma zmenili, a ja som to bral ako v pohode vec. Ale keď som sa s nimi prestal baviť, tak som zmenil názor. A musel som ju šikanovať inak by som bol za slabocha. Všetko ľutujem."

Postavil sa zo stoličky a podal mi ruku ,,ďakujem za rozhovor" usmiala som sa a on mi pobozkal ruku. Bola som červená až na zadku fakt.

,,Aj ja ďakujem. Bolo mi cťou tu byť a dať si ten výborný koláč"

A už ho nebolo. Jeho rýchlosťou odišiel a zavrel za sebou dvere. Ukľudnila som sa, a všimla som, že prišli rodičia Elizabeth. ,, Dobrý deň. Dajte si koláč keď chcete, a ja sa vás opýtam iba dve otázky a potom môžete ísť" usmiala som sa a oni prikývli. Takže....ako prebieha vyšetrovanie zmiznutia Elizabeth?"

,,Prebieha to ťažko....zatiaľ ju nenašli ale už vypočúvajú pár ľudí ktorý ju vraj videli"

,,Už na niečo prišli?"

,,Áno. Pár ľudí ju videlo odchádzať z parku. Vraj išla do nejakej uličky. Polícia ich vypočúva a ďalšie informácie nám podajú potom"

Prikývla som a oni mi podali ruku ,,ďakujem za tento malý rozhovor"

,,Aj my ďakujeme. Dovidenia"

,,Dovidenia"
Už ich nebolo. Odišli a ja tiež. Zavrela som za sebou dvere a odišla som domov.














Taaaaak......ďakujem judit555 za otázky ❤️  postavy ako si videla, s radosťou prišli a odpovedali ti❤️ urobila som to ako rozhovor pokiaľ nevadí😁❤️ keď ešte máte niekto nejaké otázky, tak píšte do komentárov ❤️

Medzi nebom a zemouWhere stories live. Discover now