Zlomený vlk✔

5. Kapitola

Bola som len mladé pochabé dievčisko, ktoré dostalo pozornosť od toho najúžasnejšieho muža z našej aliancie. Všetci mi závideli. Každá na mňa čumela a nechápala tomu prečo ona nebola tá šťastná. Moja pýcha priam svietila. Vystúpila som naozaj vysoko a považovala som sa za tú, ktorú Najvyšší milujú z celého srdca a pripravili jej žiarivú budúcnosť.

„Nebojíte sa, že by som vás opäť premohla a niekde v lese ukončila váš hrdinský život?" vysmievala som sa mu. Jedáleň bola obrovská. Sedeli sme za hlavným stolom, ktorý pri jedení používal len najužší kruh. Obsadila som miesto môjho otca. Jemu by to nevadilo, ani Gayle ma nikdy nevyhnal, keď som ho stretla na neskorých raňajkách. Nemal som rada veľkú spoločnosť a kibicovanie od matky. Tá ma neustále upozorňovala ako mám sedieť za stolom, ako správne musím držať príbor a že nemám žrať tak rýchlo, ako keby mi nedávali najesť. Chcela zo mňa vychovať uhladenú slušnú dámu, ktorá by mohla reprezentovať samotného alfu. To sa jej však darilo pri Anike. Ja som bola neustále zviera. Radšej som jedlo zjedla rukami, priam som ho do seba nahádzala a skoro mi zabehlo, len aby som mala čo najviac času. Ani teraz som sa nekrotila. Radixs ma pobavený sledoval a prizeral sa, ako som rýchlo zmastila všetky dobroty, ktoré ešte zostali. Následne som sa obrátila aj ku krabičke sušienok. Neodolala som – ako by som aj mohla? Po hnusných raňajkách, výdatná dobrota!

„Už sa od teba nenechám prekvapiť. Bolo to tiež pred dvoma rokmi. Dala si mi poriadnu lekciu," pripustil.

Zaujalo ma to. Prestala som sa prežierať a pozorne som si ho prezrela. „Ako?"

„Už si vždy dávam pozor na chrbát – aj keď som na mierovom stretnutí, na ktorom by sa pokus o bitku skončil odtrhnutím všetkých končatín. Nikdy nevieš, kde na teba nejaký šialenec vyskočí. Dokonca už aj keď som na záchode, tak sa otáčam, aby som si bol istý, že mi od chrbta nevyskočí nejaké drsné šteňa a nepokúsi sa ma uhryznúť do krku." Tak ľahko dokázal prevziať velenie. Ktorý idiot mu však prezradil akú prezývku mi dali?

Postavila som sa na nohy a z hrdla mi uniklo zavrčanie. Napodobnil ma. Tiež sa postavil, lenže on bol omnoho vyšší ako ja. Naklonil sa ku mne a zavrčal. Zachvela som sa a po tele mi naskočili zimomriavky. Jeho zavrčanie bolo neporovnateľne hrozivejšie ako to moje detské. Aj by som stiahla chvost a schovala sa pred ním, keby sa na jeho tvári nezjavil tak očarujúci úsmev. Ukázala som mu moje ostré zuby. Vycerila som ich. On mi na oplátku predviedol tie svoje. Už museli roztrhať mnoho krkov.

„Ešte šťastie, že nie si chlap a nemusíme si premerať aj veľkosť vtákov a gulí."

„Si nevychovaný bastard!"

„Možno, lenže ty si bola stvorená pre mňa. Som omnoho starší. Najvyšší ťa stvorili ako moju odmenu, čiže aj ty si nevychovaná trúba, ktorá je rovnaká ako ja." Načiahol sa poza stôl a dotkol sa ma na pravom líci. Pocítila som jeho teplú ruku a privrela som oči. Omámila ma jeho vôňa. Náhle som tomu naozaj verila. Bola som celá jeho. Dýchala som a existovala kvôli tomu, že ho Najvyšší tak milovali a chceli mu dať všetko, čo mohol na tomto svete dostať. Bola som to však ja. Predsa som nevyrastala s tým, že raz mu budem patriť. „Najedla si sa? Ukážeš mi teda túto vašu nudnú svorku, o ktorej som však počul, že má najlepšie lesy na behanie? Ešte som nedostal príležitosť, sa tu popozerať," pripomenul sa, keďže som na neho len hľadela. Snažila som sa si ho celého zapamätať. No pri predstave, že by mal opäť na dva roky odísť, mi z hrdla uniklo zavrčanie. Naklonil hlavu a zaškeril sa. Tieto emócie však boli pre mňa nové. Netušila som ako sa mám správať a cítiť. Najradšej by som mu odtrhla hlavu a zároveň ju vyobjímala a vybozkávala. Vlčica túžila po tom, aby som sa na neho vrhla a pomilovala ho. Naopak ja som si chcela zachovať chladnú hlavu a pripomenúť si, že by nebol najlepší nápad, keby som ho začala celého oblizovať, aby som zistila, či chutí tak krásne ako vonia. Bojovala som sama so sebou. Ako to, že pre neho to bolo tak ľahké?