Morisa po celý život verila, že ju vlčí bohovia, Najvyšší, milujú a pripravili si pre ňu slávny život, aký žili len vyvolené vlčie hrdinky - členky Rádu Luny. Predsa je dcérou bety a samotný alfa má o ňu záujem. Je nespútaná, nevšedná a dokáže komuk...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Moja plachosť voči Radixsovi a obozretnosť sa veľmi rýchlo vytratila. Z chrámu sme vyšli medzi prvými, aj keď sme sedeli v prvej lavici. Potiahol ma tak, aby ma nedokázali zastaviť ani rodičia. No stačilo mi len pohliadnuť do matkinej tváre a vyčítala som z nej prísľub dlhého monológu o tom ako som sa mala v tento večer správať. Prisahala som si, že by som celé tri dni nemala spustiť Radixsa z očí, aby mi nemohla vyčistiť žalúdok. Práve on by ma mohol uchrániť pred nespravodlivým hnevom. Presne on bol ten, ktorý ma po celý deň zabával a nedovolil mi ani si nachvíľku oddýchnuť. Požadoval, aby som bola neustále pri ňom. Aj vtedy, keď k nemu chodili otravní vyššie postavení vlci a mali nutkanie sa s ním rozprávať. Radixs ich vždy opinkával. Popravde dosť neslušne. Mladšiemu bratovi Norovi, osemnásťročnému princovi Davixovi, povedal, že na šteňatá bude mať čas zajtra ráno. Tiež odpinkal aj postaršieho muža z Modrej lagúny slovami, že keď bude mať aj on smrť na jazyku, tak si príde pokecať s jeho kosťami. Dovtedy sa chcel zabávať a konečne si od práci dopriať vytúžený odpočinok. Nebál sa následkov, na pravidlá zvysoka kašlal a možno aj preto ho všetci z diaľky obdivovali a tak vystrašene na neho hľadeli.
„Mala by som ísť povedať matke, že som v poriadku," povedala som mu. Spoločne sme vyhodili z okrajového stolu troch slúžiacich, ktorí hrali karty. Stačil jediný pohľad a uvoľnili nám miesto. Bol to jeho nápad. Radixs si chcel sadnúť tak, aby sme neboli všetkým na očiach. Už som čo to popila a poriadne som nevedela ani rovno stáť. Na tvári som mala prihlúpy úsmev a nič ma nedonútilo od neho odvrátiť pohľad. Držal spolu so mnou krok v popíjaní, lenže na neho alkohol nefungoval tak ako na mňa.
„Načo?" odvrkol nahnevane a zamračil sa na mňa. „Si so mnou, samozrejme, že sa ti nič nestane! Si dospelá, Morisa. Tvoji rodičia už na teba nemajú právo. Našťastie, inak by si tu nebola." Tak to na nich sa hneval a nie na moje detské hlúpe želanie, mať na očiach mamu. Náhle som si aj uvedomila niečo iné – aj pre Radixsa museli byť tie dva roky neskutočne dlhé. Ja som aspoň o ňom dostávala nejaké informácie, no počul on o mne? Ani po dvoch rokoch o mňa nestratil záujem. Dával si pozor, aby predo mňa prišiel čistý.
„Prezraď mi návod, ako sa môže obyčajný vlk stať členom Rádu Hrdinov," zmenila som tému. Laškovne som sa na neho usmiala. Očividne som mu tým vyrazila dych. Ani on nebol voči mne úplne odolný. Až po chvíľke sa opäť nadýchol, tiež sa usmial a do ľavej ruky si zobral fľašku. Začal nalievať menšie panáky. Nemohla som si nepovšimnúť, že ten môj bol menší ako ten jeho.
„Takže krok číslo jedna – musíš byť kurevský šťastlivec, ktorého zbožňujú Najvyšší. Bez našich milovaných stvoriteľov sa ďaleko nedostaneš. Pokiaľ nemáš ich priazeň, tak sa môžeš čertovsky snažiť, avšak ďaleko to nedotiahneš. Ja som už mal dobrý základ len skrz to ako som sa narodil. Samozrejme, že do najsilnejšej svorky," poslednú vetu mi zašepkal do ucha, aby nás nikto nepočul. Ani som sa mu nečudovala. Bolo to drzé prehlásenie, avšak nepokrútila som hlavou, len som sa zaškľabila. „Neviem či to vieš, no matka bola dcérou bývalej alfy. Alfa Katar je môj strýko. Je to výnimočný muž a po smrti rodičov sa o mňa kráľovsky postaral. Dlžím mu za mnohé. Môj otec bol prvý lovec vo svorke. Patril k najlepším stopárom, aký kedy kráčali po zemi. Nikto ho v boji nedokázal poraziť. Prinášal smrť, vždy stál vo veľkých bitkách, no nikdy nebol stratégom a preto to do Rádu nedotiahol. Žil by isto dodnes a ohrozoval ostatných, keby mama neochorela na neznámu infekciu a nezomrela by."
