Morisa po celý život verila, že ju vlčí bohovia, Najvyšší, milujú a pripravili si pre ňu slávny život, aký žili len vyvolené vlčie hrdinky - členky Rádu Luny. Predsa je dcérou bety a samotný alfa má o ňu záujem. Je nespútaná, nevšedná a dokáže komuk...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Za zmienku isto stojí deň, keď som prvýkrát osobne stretla Radixsa. Bol to tiež večer, v ktorom som sa druhý raz narodila a bola mi udelená milosť. Nikdy som si nepredstavovala, že práve ja by som dokázala narušiť mierové stretnutie. V tej dobe som bola šestnásťročné dievčisko, ktoré prinútili obliecť sa do ženských šiat, učesať a držať jazyk za zubami. Och, ako som trpela!
Osud je však pekne vrtošivý – to isto raz zistíš, drahý čitateľ – keď sám budeš nútený poslúchnuť vlčie inštinkty a pokúsiš sa zabiť samotného hrdinu a jedného z najmocnejších žijúcich vlkov na svete.
A čo, že som mala len šestnásť! Bola som prvá a azda aj posledná osoba, ktorá spôsobila zranenie Radixsovi z Čierneho mesiaca a ešte k tomu som odkráčala bez ujmy.
Mnohí vlci radi spomínajú na prvé mierové stretnutie, ktorého sa zúčastnili a ešte radšej o ňom rozprávajú svojim potomkom. Počula som nespočetne veľakrát, ako mama očarila nejedného bojovníka z inej svorky, tí sa jej následne dvorili a ona s nimi pretancovala celú noc, aby upevnila priateľské vzťahy. Nebola jediná. Dievčatá tam boli od toho, aby si ich vlci vyhliadli. Existovala pramalá pravdepodobnosť, že by v sebe našli spriaznené duše, no aj to sa stávalo. Presne ako mojim rodičom.
Často som nad tým uvažovala – ako by som sa zachovala, keby som tam vonku našla vlka z inej svorky a ten by bol ochotný so mnou pretancovať celú noc, dvoriť sa mi a vyznávať mi lásku. Možno by som to presne tak nechcela. Čo ak by nedokázal behať tak rýchlo ako ja? Pravdepodobne by nemal rád rovnaké jedlo a nepáčil by sa mi jeho vzhľad. Náhoda bola sviňa. V dneskajšom svete bolo omnoho ľahšie, keď nám nebola priradená spriaznená duša. Tak by som si poľahky mohla vybrať partnera, ktorého by som aj sama úprimne chcela. Nemusela by som sa spoliehať na nejaký trápny osud a absolvovať množstvo vyčerpávajúcich rituálov, o ktorých som sa učila. K nikomu by som nebola pripútaná životom. Sloboda – to slovo sa mi veľmi páčilo. Túžila som si behať kam sa mi zachcelo a nemala som nutkanie rodiť vĺčatá.
Aj keď som ako decko neustále pílila rodičom uši, aby ma so sebou vzali na mierové stretnutie, akonáhle som dovŕšila trinásť rokov, tak som oň prestala mať záujem. Nechcela som tam ísť. Otravovala ma sestra Anika, ktorá sa neustále rozplývala nad tým, ako kto vyzeral, čo sa jedlo, aká hudba hrala a ktoré dievča si našlo milovaného. Darilo sa mi tri roky vyhýbať hnusnej ceste, ktorá by ma čakala, keby ma napokon donútili ísť.
No, keď som dovŕšila šestnásť rokov, tak ma zastihla nepríjemná informácia – mierové stretnutie sa presunulo do nášho sídla, pretože na severe hrozila vojna. Z nášho územia by sa vlci ľahšie dostali na bojisko. Fajn, mala som rada boj a fandila som im, aby vyhrávali. Snívala som o dni, keď konečne dovŕšim plnoletosť a sama sa poberiem na front, aby som si vyslúžila miesto v Ráde Luny. Bol to môj sen, ktorý som snívala od chvíľky, keď som bola dostatočne stará na to, aby som usúdila, že naozaj chcem byť bojovníčkou.
