Morisa po celý život verila, že ju vlčí bohovia, Najvyšší, milujú a pripravili si pre ňu slávny život, aký žili len vyvolené vlčie hrdinky - členky Rádu Luny. Predsa je dcérou bety a samotný alfa má o ňu záujem. Je nespútaná, nevšedná a dokáže komuk...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Drahý narušiteľ, prezradím ti, že mi trvalo až dva roky, pokým som konečne stretla Radixsa a bola som nútená prizvať ho do môjho života. Vtedy by som to rozhodne nepriznala, no popravde tie dva roky boli priam neznesiteľne. Neustále som nad nim rozmýšľala a chcela som vedieť kde je. Potrebovala som opäť zacítiť jeho pach. Moja vlčia stránka po ňom bažila a dožadovala sa jeho prítomnosti. V tom období som bola strašne na každého odporná a skoro nikto ma nezniesol. Iba ona jediná mi rozumela - Sitka.
Sitka bola jedna z najlepších vlčíc, s ktorými som mala tú česť bojovať a cvičiť sa. Už od prvého momentu som spozorovala, že bola iná. No a nebolo to len kvôli tomu, že jej vzhľad sa tak rapídne líšil od toho nášho. Jedna baba z našej svorky ju nazvala desivou príšerou z nočnej mory. Presne za to si odo mňa vyslúžila po hube. Na druhú stranu nebola ďaleko od pravdy. Sitka z Červeného splnu patrila k skupinke zjazvených vlkov. Bola to najväčšia tragédia, ktorá sa stala v našich svorkách. Bola o štyri roky staršia ako ja a už ako šestnásťročnú ju poslali na front, aby bojovala proti nepriateľskej svorke Prekliatych, ktorá sa vylodila na západe. Prišli z Modrého mora a usadili sa na území, ktoré spadalo pod Modrú lagúnu. Niečo také bolo nepredstaviteľné. Okamžite sa to začalo riešiť. Keďže sa usúdilo, že sa jedná len o malú skupinku, tak neboli povolaní najlepší z najlepších – medzi nich samozrejme patril aj Radixs. Miesto toho tam poslali menšiu skupinku bojovníkov, ktorá len prechádzala tréningom. Sitka bola medzi dvadsiatimi vlkmi.
To čo sa tam stalo bolo sporné. Azda pravdu vedia len tí, ktorí tam v skutočnosti boli. Bol to však masaker. Padlo päť našich a pätnásť cudzincov. Neboli pripravení na útok a netušili, že to územie už niekomu patrí. Bola to len svorka vlkov, ktorá sa oddelila od pôvodnej a išla hľadať nový život a bezpečie niekde inde. Mali so sebou vĺčatá a životné úspory.
Veliteľka spojeneckej svorky, však nebola ľútostná. Nepoznala zmilovanie a prikázala ich všetkých povraždiť. Sitka sa mi zdôverila, že to bola tá najhoršia vec, ktorú vykonala a isto ju nič neprekoná. Veliteľka, ktorá túžila po sláve, dala rozkaz, aby nikoho neušetrili a povraždili ich. Musela poslúchnuť, nik sa nemohol opovážiť nepodvoliť rozkazu. Oni nemali vznešené meno a Sitka nebola dcérou bety. Ak by prišla o miesto vo svorke, tak by ju čakala smrť.
Pozabíjali dospelých vlkov a následne sa obrátili proti deťom. Pripravili ich o život. Nik z nich neprežil. Veliteľka bola pyšná a chystala sa podať falošnú správu o tom, ako statočne vybojovali stratené územie.
No už k tomu nedostala príležitosť. Tí, ktorí neľutovali to čo spravili, zavraždili nevinné deti, boli do rána mŕtvi. Našli ich bez známok života v posteliach. Avšak tí vlci, ktorí mali výčitky svedomia sa stali zjazvenými – prekliatymi. Z celej bojovej jednotky dvadsiatich vlkov prežili len traja – Sitka, ďalšie neznáme dievča a chlapec, ktorý si neskôr vzal život.
