Zlomený vlk✔

31. Kapitola

Avara zažila druhú lásku v jej krátkom živote. Prvá bola samozrejme Nerly. No v tom období sa stal skôr milou spomienkou. Bol pre ňu bojovník niekde tam vonku, ktorý bojuje pre česť. Tristanz sa stal jej osobným hrdinom, vodcom a obdivovateľom, na ktorom ľpela. Ja, Radixs a Chaker sme sa pobrali do sídla pri hraniciach. Ona si vyžiadala, aby mohla zostať ešte u hrdinov. Hlavný Elsonca s tým súhlasil a ani Radixs nenamietal.

Celé tri mesiace strávila tréningom s Tristanzom a vybudovalo sa medzi nimi silné puto. Škoda bola tá, že až neskôr si uvedomila, že pre každého z nich ich vzťah znamenal niečo iné. Tristanz v nej videl odhodlanú priateľku, možno aj dcéru, avšak tak ju nikdy nenazval, pretože skôr pre neho mala byť neterou. Ona v ňom videla úžasného, mocného muža, ktorý ju očaril a venovala mu kúsok srdca.

O čosi neskôr sa mi priznala, že sa mu s tým zdôverila. Povedala mu ako ho vidí a že po ňom túži. Tristanz ju nevysmial, nebránil sa jej citom. Avšak jej city neopätoval. Nemohol. „Mohol by som byť tvojím praprapra a isto ešte prastarým otcom, Avara," presne napodobnila jeho hlas, keď mi to rozprávala. Aj naznačila zvuk zlomeného srdca. Vraj mu to lichotilo, no prezradil jej, že tento rok oslávil 213 narodeniny a vraj by si mala nájsť niekoho, kto od nej nebude starší skoro o 200 rokov. Nemohla nič len súhlasiť.

Onedlho na to sa pobrala za nami a tešila sa na ďalšie prázdniny u Tristanza. Pred Radixsom na sebe nedala nič poznať a len chválila jeho bratov v zbroji. Ja som si všimla, že mala zlomené srdce. Síce som ju neporodila, no poznala som jej tvár a badala som smútok v jej očiach. Mala zlomené srdce, pretože v hĺbke duše verila tomu, že by bol Tristanz ten pravý.

Avara však rýchlo pochopila, že sa mýlila. Bolo to v období, keď dobili naše sídlo a ona sa stretla s mužom, ktorého sa Radixs tak obával – nepriateľským princom z Najvyššej svorky.

Polroka po odchode z Rádu Hrdinov, som sa v Radixsovom sídle už aj ja cítila ako doma. Ženy bojovníkov, ktoré sa nebáli zotrvať tak blízko hraníc, mi robili spoločnosť a označovali ma za pani. Moje prvotné obavy z toho, že sa o seba nedokážem sama postarať a budem v cudzom prostredí, vyšumeli do zabudnutia. Každá žena sa tu o mňa starala. Ráno mi chodili pomáhať a prezliekli ma keď som ich požiadala. Nosili mi jedlo, cez deň sa mi venovali a robili všetko možné pre to, aby som sa cítila ako kráľovná a milovala tento dom. Šípila som, že za to môže Radixs. Určite dal ženám rozkaz, aby sa o mňa postarali. Hrdinovi sa nehovorilo nie, neignorovali sa jeho príkazy, ale slepo sa nasledovali. A tak som sa stala tou najmilovanejšou ženou široko ďaleko.

Páčil sa mi takýto život. Každý deň sa za mnou vracal Radixs a ja som sa o neho starala. Avara občas s ním chodila a podvečer trénoval s dievčatami. Tiež bola spokojná, aj keď som si všimla, že si neprestala dopisovať s Tristanzom.

Nemyslela som si, že by sa mohlo niečo pokaziť.

Teda až do momentu, ktorý nastal, keď som si pomyslela, že by som tu mohla zostať aj navždy.

Sedeli sme s ostatnými ženami v salóniku. V jednej ruke som mala dobrú pirátsku knihu, dolámané nohy vyložené na stolíku a bola som prikrytá dekou. V druhej som mala pohár vína. Neustále mi dolievali moje dve milované pobočnícky. Tiež so mnou zdieľali knižné nadšenie. Ostatné buď hrali karty, maľovali alebo vyšívali. Vyzerali sme ako skvostné dámy z vyššej vrstvy. Nič nenarušovalo tú pokojná, priam ba až svetskú atmosféru.

V tom sa však rozrazili dvere.

Očakávala som, že uvidím našich mužov. Miesto toho som zbadala tvár, o ktorej som si myslela, že už nikdy ju nezazriem. O tej tvári sa mi často snívalo. Predstavovala som si ju a občas som na ňu aj pomyslela. Bola to prenádherná tvár. Tá však teraz bola strhaná, bledá ako smrť a vystrašená.