Morisa po celý život verila, že ju vlčí bohovia, Najvyšší, milujú a pripravili si pre ňu slávny život, aký žili len vyvolené vlčie hrdinky - členky Rádu Luny. Predsa je dcérou bety a samotný alfa má o ňu záujem. Je nespútaná, nevšedná a dokáže komuk...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Skoro ráno mi do izby vtrhla Anika. Vôbec nedbala na to, že ešte spím. Pristúpila ku mne a surovo zo mňa dala dole perinu. Tá ešte stále páchla ako Radixs a mne sa snívali krásne kučeravé sny, v ktorých bol hlavný hrdina. Škoda, že krutá realita to všetko pokazila. Razilo mi z papule, ako keby som si minimálne rok neumývala zuby. Preto ma neprekvapilo, že keď som otvorila oči, tak on sa už v mojej komnate neschovával. Našťastie, inak by rozhodne Anika dostala zrádnika.
Spala som v tunike a nohaviciach. Vyzerala som ako strapatá kôpka nešťastia. Sestra sa nado mnou neprestala týčiť a prísne krútila hlavou. „Mama sa na teba veľmi hnevá, Morisa!" osopila sa na mňa. Bolela ma hlava a potrebovala som vodu. Ako keby som celé týždne kráčala po púšti. Načiahla som sa na nočný stolík a prekvapilo ma, že som na ňom mala šálku s čistou vodou. Radixs nebol hlúpy a nechcel aby som trpela. Z chuti som chcela vypiť celý pohár. Zastavil ma môj žalúdok. Tomu sa to vôbec nepáčilo a naznačil mi, že ak si čo i len omrvinku strčím do úst, tak budem opäť grcať. Preto som si len párkrát chlipla a obúchaný hrnček som vrátila na miesto.
Mama sa na mňa hnevala, lebo včera som sa vraj správala ako šteňa odtrhnuté z reťaze. Presne to prirovnanie použila Anika. Bola som natoľko vyčerpaná, že som sa ani nedokázala obrániť zavrčaným. Začala mi presne aj vysvetľovať, čo som tak strašne pokašľala, pretože matka pevne verila v to, že ak mi to povie, tak sa to už opakovať nebude. Preto som polomŕtva musela počúvať dlhý monológ od Aniky. Začala samozrejme našimi bratmi. Tvrdila mi, že som ich na smrť urazila a potupila, keď ma nemohli zoznámiť s ich kamarátmi, s ktorými si dopisujú cez listy a prišli prvýkrát na mierové stretnutie.
Vraj som si ani chvíľku nespravila na to, aby som sa pri nich pozastavila a slušne sa prihovorila. Ju samú som zahanbila, keď som sa celá neupravená a rozcuchaná zjavila v chráme. Ignorovala som predpísaný ženský dress code. Ako keby som tým dokázala, že ani ona sa nevie slušne obliekať a isto bude tiež odtrhnutá z reťaze.
Matka skoro odpadla, keď som mala tú drzosť, si sadnúť do prvej lavice a tým ju naplno zatieniť. Bola z toho taká pohoršená a tak veľmi sa hnevá, že ma nezvládla ani prísť zhubovať a vraj pokorne čaká na to, pokým si vstúpim do svedomia a za taký prehrešok ju prídem odprosiť.
Očakávala som, že aspoň u otca som si to nepokazila. Mýlila som sa. Vraj čerešničkou na torte, ktorou som zakončila celý večer plných škandálov a hanby, bolo to, že som sama – bez dovolenia otca – odišla v spoločnosti neznámeho muža. Slúžiaci tvrdia, že som si ho priviedla až do svojej komnaty, v ktorej sme sa spoločne ukrývali. Mala som nutkanie sestru prerušiť a vysvetliť jej, že no už načo by som sa schovávala vo vlastnej komnate. Schovávať sa môžem niekde na strome, ale nie v miestnosti, ktorá mi patrí a v ktorej bežní ľudia očakávajú, že ma tam nájdu. No radšej som zostala ticho.
Dopodrobna mi vysvetlila akí sú rodičia sklamaní a očakávajú nápravu môjho chovania. Isto nič nevynechala a na ňu by bola matka hrdá. Pôsobila ako žena, ktorá by sa raz mohla stať dokonalou matkou a správne vychovávať tucet detí. Ja som zase pôsobila ako vygrcaný rezanec.
