Zlomený vlk✔

32. Kapitola

Avara pevnejšie uchopila Anvilsov meč. Len na pár sekúnd si ho dovolila obzrieť a zahnala sa po ňom. Jedným švihom mu chcela odseknúť hlavu. Vypustila všetky myšlienky, prinútila sa zabudnúť na vlastné srdce a prestala dýchať, aby ju nemohol ovládať jeho pach.

No princ bol tiež trénovaný a preto sa poľahky zohol, vyhol sa jej prvotnému útoku a vytasil dve dýky, ktoré schovával pod plášťom. Síce to bola chabá zbraň oproti jej dlhému meču, aspoň sa však mohol brániť.

Bez dychu sa opäť po ňom zahnala. Tento raz sa neskúsil uhnúť. Miesto toho zdvihol dýky a tými zablokoval jej úder.

Tichú tmu preťal zvuk oceli, ktorá na seba narazila.

Bola to taká sila, že Anvils sa musel zohnúť, nohy sa mu zaborili do zeme a zavrčal. Vôbec ho neplánovala šetriť. Očividne ho to šokovalo. On si dovolil dýchať a zalapal po dychu.

Avara prerušila spojenie ich zbraní, využila ďalší lúč a nasmerovala ho do jeho očí. On automaticky zatvoril oči, ako ona keď ju Tristanz trénoval a stratil na pár sekúnd zrak. Opäť sa na neho vrhla. Zasiahla ho rukoväťou do spánku. Jemu sa však podarilo ju porezať na stehne.

Anvilsovi sa z úderu zatmelo pred očami, zatiaľ čo ona spravila neistý krok vzad. Váhu preniesla na ľavú nohu.

„Čo si zač?!" vyštekol na ňu, keď opäť jasne videl. Vnímal jej postoj. Ani raz nechybovala a predsa bola tak mladá!

„Žena," odvetila mu. „Tá žena, ktorá ťa nebude počúvať a ktorú žiadnym spôsobom nedonútiš, aby ťa poslúchala. Som mocnejšia ako ty. A vieš prečo? Pretože ty si možno princ, ktorý dostal výborný výcvik od učiteľov, no mňa školili samotní Najvyšší. Azda ti otec predal výdrž, silu a obratnosť, no ja som všetky bojové vlastnosti získala od samotnej Thers. A vieš prečo som každý deň, odkedy som bola zachránená, trénovala až do zodratia a ani raz som si nedovolila povaliť? Nejde mi o nejakú hlúpu slávu či rád hrdiniek, ako si to myslia ostatní. Trénujem preto, aby som sa zvládla pomstiť! Pomstiť sa tým vlkom, ktorí prišli v noci do môjho domu a vzali mi ho. Zabili moju matku, otca a všetkých ktorých som mala rada. Trénujem preto, aby som ich zabila a Najvyššia Thers mi v tom pomáha. Ochraňuje ma. Máš dve možnosti. Buď sa teraz vrátiš so mnou a dáš rozkaz, aby pustili môjho otca a vrátite sa na svoje územie, alebo ťa tu zabijem a nechám ťa tu, aby ťa zožrala divá zver."

On sa na ňu neveriacky pozeral a celý čas nič nepovedal, len pozorne sledoval jej kroky a čo urobí. Avara sa chvela. Už aj ona bola premočená a mokré oblečenie sa jej lepilo na štíhle telo.

Nezložil dýky, no ani jej nenaznačil, že s ňou chce bojovať na život a na smrť. „Mali by sme tvoriť pár, Najvyšší to tak chceli. Spojili nás. Nič nedokáže pretnúť naše puto," ozval sa chlácholivým hlasom. Mierne skryl dýky, avšak neodložil ich.

„Hej? Stavím sa, že týmto mečom ho poľahky pretnem, keď ťa zabijem," odsekla mu. Nedala sa ním manipulovať. Pred očami mala len maminu vystrašenú tvár, myslela na Chakera a na Radixsa, ktorého vydierali skrz jeho rodinu. Inak by ho nikdy nedostali. Anvils nehral fér a ona nebola natoľko hlúpa, aby ho poslúchla.

„Avara, dovoľ mi, aby som sa o teba postaral. Ani len nevieš, ako dlho som na teba čakal!"

„Prepáč, že ťa sklamem. Ideš teda so mnou a poslúchneš ma, alebo z tadeto odíde len jeden z nás?" Potrebovala jasnú odpoveď.

„Radixs musí zomrieť pre dobro nás všetkých."

„Čiže aj ty si si vybral pomstu nad našou večnou láááskou!" hlboko a smutne sa zasmiala. Presne tak isto ako on. Pohliadla na Anvilsa a donútila sa zabudnúť. Zabudnúť na to akú budúcnosť by mohli mať, keby neboli nepriatelia. Zabudnúť, že Najvyšší naozaj medzi nimi pretkali puto, ktoré nemohlo nič prerušiť – dokonca ani smrť.