MONSTER - H.S. SK

Monster 5

Vyzeral ako bez duše. Akoby mu z očí vyprchal život.

"Čo si vravela?" Spýtal sa ma George, snažiac sa zistiť, či je Jerry doma. 

"Č- č- čo tu robíš?!" Stále som sa uprene dívala do Harryho očí a čakala ako zareaguje. A či vôbec zareaguje.

"Harry, notak, si v poriadku, tak veľmi som sa o teba bála." Chytila som ho za rameno ale on sa v mihu sekundy odstrčil.

"To ty si ma zabila." Pozrel sa na zem a nespustil z nej oči."Nie, Harry, prišla som ťa zachrániť, ešte máme možno šancu! 

"Už nieje ďalšia šanca. Mňa už nezachrániš."

"S kým sa rozprávaš?" Opýtal sa George. Obzrela som sa na neho. "No predsa s.." Keď som sa otočila späť k Harrymu, už tam nebol. 

"S?" George pozdvihol obočie. "S nikým. Mali by sme ísť." 

"Ale veď ty si tu chcela silou mocou ísť!" Zakričal na mňa. V kútiku oka sa mi tvorili slzy. "Hneď."

Zdvihla som sa a kráčala som domov a bolo mi jedno, či bol George za mnou. Odbočil na cestu k jeho domu. Myslím, že sa nahneval. Čo už. Neviem, či sa mi to, že sa mi Harry prihovoril len zdalo, alebo nie, len viem, že dnes by som to jednoducho nedokázala. Som príliš zbabelá, tak ako vtedy, keď ho Jerry zabil. Proste..to nedokážem.

***

Ešte mi ani nezazvonil budík a ja som už dávno skenovala biely strop. Netrpím nespavosťou, ale len takto sa vyrovnávnam so svojími problémami. 

"Mel? Si hore?" Vstúpila mama. Hľadela na mňa a čakala či zareagujem. 

"Áno. Deje sa niečo?"

"Moja, v-vieš, že po Harrym vyhlásili pátranie, nevieš o tom niečo?"

Nestačila som sa diviť. Obvykle polícia v našom malom zapadnutom mestečku začne pátrť až po týždni.

"Nie, neviem o tom nič." Pretočila som sa na druhý bok. Mama zrejme vytušila, že sa o tom rozprávať nechcem, a že nič neviem, jednoducho zavrela dvera a nechala ma "spať".

Len som ležala na posteli a čumela do stropu. 

Ráno som ani pomaly neotvorila oči a už som sa začala obliekať. Keď som vošla do kúpeľne prečesala som si vlasy, obliekla som sa a zišla dolu po raňajky.

"Ahoj Mel." Pozdravila ma mama bozkom na líce.

"Ahoj mami." Zobrala som si jablko a odkráčala som k dverám.

"Odveziem ťa?" 

"Nie, ja, musím sa ešte niekde zastaviť." Zaklamala som. Viem, že keby ma odviezla, nevyhla by som sa debate o Harrym. Mama je prirodzene zvedavý človek, ale ja dnes naozaj nemám chuť o tom hovoriť. Možno jej raz poviem, že ho uhryzol upír. Poslala by ma do blázinca.

Vybehla som z dverí a mala som to namierené do školy. Rozhodla som sa, že pôjdem skratkou. Skratka viedla totiž cez "záhadu", alebo ako to nazvať a v škole som bola za päť minút.

"Ahoj Court." Zakývala som jej keď som si vkladala veci do skrinky.

"Ahoj. Uhmm, videla si správy?" Presne viem na čo naráža.

"Nie, ale viem o čo ide. Court, chcem sa ti za ten včerajšok ospravedlniť. Nemala som na teba kričať. Naozaj neviem kde je Harry (ale áno viem) a ani netuším kde by mohol byť (4 metre pod zemou) po tom ako sme odišli od Jerryho, sme si každý odkráčali vlastnou cestou."

"To, to je v poriadku Mel, je mi to ľúto. Podľa mňa, sa len niekde zašil a robí si z nás srandu."

"Kiežby." Usmiala som sa, zavrela som skrinku a spolu sme vkráčali do triedy. 

"No vidíš, povedala som ti, že príde." Zajasala Courtney.

"O čom to hovoríš?" Ukázala prstom na lavicu, kde sedávam s Ha...

"No do riti." Sedel tam. Sedel na svojom mieste. Všetci ho vidia. Je v poriadku? Je vôbec nažive?

Pomaly som sa približovala k nemu do lavice. Sadla som si na stoličku.

"Ahoj." Povedala som ustráchaným hlasom. Šibalsky, vlastne trochu strašidelne sa na mňa usmial.

"Ahoj." 

"Si v poriadku?" Mala som chuť ho objať a vystískať sa s ním.

"Vlastne," urobil dlhú pauzu, kde sa asi pokúsil porozmýšľať, "áno, áno som." Zaškeril sa. Jeho predtým zelené oči náhle zmenili farbu. Vyceril na mňa zuby. 

"H-harry? Mám z teba strach." Zašepkala som. Slzy sa mi rinuly z očí.

"Ach Melanie, nemôžeš mať predsa strach z človeka, ktorý je mŕtvy." Zasmial sa a schytil ma za ruku. "Pôjdeš so mnou." 

Cukala som sa ako sa len dalo. "Harry! Pusť ma!" Zakričala som na celú triedu. Všetci na nás zrazu otočili zrak. Zákerne sa usmial, ale pustil ma. Vedela som, že byť v triede plnj ľudí bude celkom výhodné.

Vrátil sa k lavici a zobral si tašku. "Pomsta je sladká Melanie. Budeš trpieť tak, ako som trpel ja. Pomstím sa ti tým najhorším spôsobom." Zašepkal mi do ucha keď obchádzal okolo mňa.

"Si okej?" Opýtala sa ma Alex. Zotrela som si slzy a prykývla som. Šla som si sadnúť na svoje miesto akoby sa nechumelilo a vyučovanie sa mohlo začať. Aspoň viem, že som sa nezbláznila, tentokrát ho videli všetci. Prečo sa mi chce pomstiť? Teda, viem, nechala som ho tam, chápem, ale ja som ho predsa nezabila, to Jerry. Nie je fér, že mi chce ublížiť. Ale teraz mám strach, najmä preto, čo mi povedal. "Pomstím sa ti tým najhorším spôsobom."

*Flashback*

"Mami!!! Si v poriadku? Čo sa stalo?" Videla som mamu, ktorá ležala v menšej kaluži krvi. Preboha! 

"Zlatko" Ozvala sa. "Myslela som si, že neprídeš." Usmiala sa a objala ma. Volala mi, že sa jej točí v hlave, no keď som jej šla povedať, aby si šla dole ľahnúť, spojenie sa prerušilo. Áno, Harry vravel, že to nebude nič vážne, že možno len omylom zložila, ale ja som mala zlý pocit. Zdrhla som spolu s Harrym zo školy a možno, keby som neprišla, mohlo to dopadnúť hrozne.

"Mami, sanitka už je na ceste." Stále som ju držala v objatí."

Sanitka ju naložila do auta. "Ako si to vedela?" opýtal sa Harry. "Nevedela, takéto veci jednoducho cítiš. Cítila som, že je to zlé." "Keby si neprišla, možno by tvoja mama..." "Ani to nehovor. Nikdy viac to nepovedz! Nikdy by som si neodpustila, keby sa mojej mame niečo stalo, bolo by to to najhoršie, čo sa mi kedy stalo." 

*end of flashback*

"No do pekla." 

"Deje sa niečo Riverová?" Hľadel na mňa slizský učiteľ spoza katedry.

"Pán profesor, musím odísť." Oznámila som mu a balila si veci do tašky.

"V žiadnom prípade, za posledný týždeň ste vymeškali viac ako za minulé 2 roky."

"Ale pane, je to veľmi súrne, ide o život!" Keď som už na neho zakričala, rukou mi naznačil aby som odišla. Veci zo skrinky som si nahádzala do tašky a utekala som pred školu. Keď som vyšla na školské parkovisko, stál tam čierny Range Rover. Harry mal taký istý. Ako aj polovica spojených štátov Amerických. Nemáš sa prečo rozrušovať hlúposťami! Tvoja mam je možno v nebezpečenstve. Šla som opäť tou známou skratkou okolo záhrady. Kedysi sme si tam chodievali s Harrym cez voľnú hodinu poležať.

Niečia ruka ma prudko zrazila na zem. 

"Ale ale Melanie!" Zakričal. Ucítila som prudkú bolesť na zátylku a potom som len videla čiernočiernu tmu.

....

Ahojte! Ďalšia časť na svete :* Nabudúci utorok budú ďalšie dve :) Vote a koment potešia 

Jell