„No... áno, je celkom pekný...“ vytisla som zo seba pravdu.
„Len celkom?“ podvihla Lena obočie. Mala pravdu, bol fakt krásny, ale to tu nemôžem tak otvorene povedať, či?
„Okej, je to fešák,“ rezignovala som, lebo Lena by to zo mňa vypáčila hocijak. Neváhala by ani uchýliť sa k násiliu (tým násilím je v mojom ponímaní vankúšová vojna, alebo v horšom prípade šteklenie).
„Vedela som to!“ vyhŕkla Lena veselo. Normálne mi padla sánka. „Vedela si čo?“
„No že vy dvaja raz budete spolu!“ rozhadzovala Lena rukami, div že mi jednu nestrelila.
„Hou, hou! To, že je pekný neznamená, že s ním chcem hneď chodiť.“ Ohradila som sa.
„Hej, len s ním vliezť do postele.“ Uťahovala si zo mňa, za čo schytala môj prepracovaný vražedný pohľad.
„Nezazeraj tak! Je to pravda! Je medzi vami taká... chémia!“ zasnene vysvetľovala. Vyprskla som do smiechu. „A na to si prišla kedy? Keď som mu ja nadávala do retardovaných idiotov a on mne do hlúpych hus?“
„Presne vtedy!“ potvrdila Lena. „Podľa mňa sa k sebe perfektne hodíte!“
„Prosím ťa, veď je to bl...“
„Nie je to blbosť,“ odbila ma skôr, než som stihla dopovedať vetu. „To si o ňom nikdy takto nepremýšľala?“ spýtala sa, na čo som pohotovo pokrútila hlavou.
„Ale no tak!“ Lena ma akoby pokarhala. Povzdychla som si. „Dobre, niekedy možno áno, ale tá myšlienka trvala sotva nanosekundu.“ Mávla som nad tým rukou.
„Nie je pre teba dosť pekný, alebo čo?“ nechápala ma Lena.
„O to nejde. Je to jednoducho ešte nevyspelé decko, ktoré potrebuje iba ak mamu, nie priateľku.“ Lena ešte chcela pokračovať v tomto rozhovore, ale v tom pri dverách zazvonil zvonček. Keďže sme boli u mňa doma, musela som sa ja neochotne zdvihnúť a ísť otvoriť dvere. Štikla som kľúčom a stlačila kľučku, aby som neočakávaného hosťa mohla vpustiť do domu.
„Chris?!“ spýtavo som hľadela na postavu stojacu pred dverami môjho domu.
Hope U like it. ♥-M
ŞİMDİ OKUDUĞUN
What happened that night
Kısa Hikaye„Ty si mal teda...riadne divokú noc!“ rehotala som sa ďalej. Nechuť voči Hannah bola totiž jediná vec, na ktorej sme sa zhodli. „Len dúfaj, že nebola spoločná.“ Odvrkol a mne úsmev zamrzol na perách, čo ho nesmierne pobavilo. „Ako to myslíš?“ hlesla...
