Chapter 15

1.5K 185 23
                                    

Ostala som naňho nemo zízať s vypúlenými očami a pootvorenými ústami. Veta, ktorú mi povedal, mi rezonovala v hlave ako echo a nechcela z nej vyjsť. Spali sme spolu. Krv mi hučala v ušiach, pravdepodobne z hnevu. Chcela som naňho nakričať, vrieskať naňho ako zmyslov zbavená, ale nedokázal sa zo mňa vydrať ani hlások.

„To si robíš srandu?!" zjačala som odrazu. Chris sa na mňa ospravedlňujúco zahľadel.

„Prepáč," zabrblal so sklopenou hlavou.

„Prepáč? Prepáč?! To je všetko, čo mi povieš?" škriekala som, až mi preskakoval hlas.

„Nemám nič viac, čo by som ti k tomu povedal." Mykol plecom, akoby ho to ani netrápilo.

„Čo takto vysvetlenie?" fľochla som podráždene. „Ty evidentne vieš presne, čo sa tam stalo."

„Úplne presne nie, ale viac-menej." Kývol pokojne, čo ma dokonale vytáčalo.

„Tak mi to, sakra, povedz!" skríkla som. On len pokrútil hlavou. „Počkám, kým trocha vychladneš." To mi robí ten idiot schválne?

„Nevychladnem, pokým sa to nedozviem! A prečo si mi vlastne klamal? Vodil si ma za nos a tvrdil mi, že nič nevieš. Prečo, doriti?" Divo som šermovala rukami a ani som si to neuvedomila a po líci sa mi skotúľala prvá slza, ktorá naznačovala, že som na pokraji zúfalstva.

„Snažil som sa vyhnúť... tomuto." Povedal a pokynul hlavou na mňa.

„Gratulujem, podarilo sa ti to perfektne!" vyprskla som ironicky. Mala som takú chuť mu streliť facku, že som ledva udržala svoju ruku.

„Povieš mi to teda?" zavrčala som.

„Poviem, keď si to necháš prejsť hlavou a z tváre ti zmizne besný výraz." Prikývol. Viac som počuť nepotrebovala. Nemilosrdne som schmatla tašku a odkráčala preč. To už na mňa slzy doľahli v plnej miere.

Hope U like it. ♥-M

What happened that nightHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin