Konečne zazvonilo. Všetko som si dala na jednu kopu, zobrala to a spolu s mojimi spolužiakmi sa vybrala preč.
,,Lili, môžeme sa ešte porozprávať?" zakričala za mnou angličtinárka. Málokedy ma oslovuje takto menom.
,,Samozrejme," vrátila som sa späť.
,,Chcela som sa len uistiť, že ste naozaj v poriadku. Videla som, že dnes s tebou prišiel do školy nejaký mladý muž. A to čo sa stalo na hodine..."
,,Naozaj to nič nie je. A to bol môj brat. Chce s kapelou zahrať pre školu," nahodila som fake úsmev. Čo majú dnes všetci chuť starať sa do mňa?
,,Dobre. Len som sa chcela uistiť," tiež sa usmiala a ukázala mi, že môžem odísť. S radosťou som tak urobila. Vrátila som sa ku mojej skrinke a vymenila si učebnice. Teraz mám dvojhodinovku pravdepodobnostnej matematiky. Sem so mnou chodí, bohužiaľ, len Ashton. Otočila som sa na odchod, ale spomínaný sa postavil priamo predo mňa a ruky mi dal vedľa hlavy, takže som nemala žiadnu únikovú cestu. Zaťala som zuby a nebojácne sa mu pozrela do tváre.
,,Jedno klamstvo a domov ťa budú viezť v truhle," povedal tvrdo. Nezľakla som sa. Vždy sa mi vyhrožuje.
,,Čo chceš Ashton? Všetko som ti už povedala," odvrkla som mu.
,,Nehovor takto so mnou. Na matike sedíš v mojej lavici so mnou. Je ti to jasné?! Tam sa porozprávame," tvrdo sa mi pozeral do očí. Robí si srandu?! Nechcem s ním sedieť. Ale z jeho tónu som vyrozumela, že nemám na výber. A keby som mu aj odporovala, zbil by ma. A keďže neviem, či už Chad odišiel, nesmiem niečo také riskovať.
,,Dobre," porazene som sklonila hlavu. Ash sa posmešne uchechtol a odišiel. Ja som sa vybrala do učebne. Nikto si nás, samozrejme, nevšimol. Je každodenná rutina, že sa Ashton alebo ktokoľvek z nich takto so mnou rozpráva.
,,Lilian!" zakričal za mnou niekto. Prekvapene som sa otočila.
,,Chad?" Pomedzi ľudí sa ku mne predral môj brat.
,,Po škole pre teba príde Matt, ok? Musíme to osláviť," usmieval sa. Jemne som ztuhla. Očami som prebehla celú chodbu, či nás niekto z tej skupinky nepočúva alebo nesleduje.
,,Okej, super. Ja už musím ísť. Čaw," otočila som sa na päte a ponáhľala sa do triedy. Viem, že doma pôjdem na výsluch, ale nemôžem sa tu zdržiavať spolu s Chadom. Chalani sú až moc nebezpeční. A ešte k tomu, po škole pre mňa príde Chadov kamoš z kapely, takže sa nemôžem nechať nikam zatiahnuť. Vpálila som do triedy. Ashton už sedel na svojom mieste a hral sa na mobile. Prehltla som guču slín a s malou dušičkou sa vybrala ku nemu. Sadla som si a učebnice si položila na lavicu. Ash vypol hru a pozrel sa na mňa. Ja som si otvorila zošit a začala si opakovať.
,,Nehraj sa, že sa učíš. Aj tak zase dostaneš ako jediná áčko," povedal otrávene.
,,Len si to opakujem. To je zakázané?" prevrátila som očami a pokračovala.
,,Neprovokuj Pierce. Vieš ako dopadneš," vyhrozil sa mi. Má pravdu. Dnes musím byť extrémne opatrná. Žiadne hádky, bitky ani provokácie. Proste nič.
,,Ok. Sorry," zavrela som zošit a pozrela sa naňho. Ashton vyzeral byť prekvapený, ale očividne ho potešilo, že poslúcham. Len si na to nezvykaj. Je to len pre dnešok.
,,Brácho ťa zmenil. Si kľudnejšia," pousmial sa.
,,Takže mi veríš, že to je môj brácho?" odľahlo mi.
,,Nemal by som?" zapochyboval.
,,Je to na tebe, ale ja hovorím pravdu," povedala som hrdo.
,,To som rád." Hneď ako dopovedal zazvonilo a začala sa dvojhodinovka, ktorú som musela celú stráviť s pánom Irwinom po boku.
ČTEŠ
Can be friends?
Fanfiction,, Čo ti urobili?!" V jeho pohľade bolo jasne vidieť, že o ničom netušil. Sklopila som hlavu. Nechcela som, aby o tom vedel. Donedávna mu to bolo jedno. ,, Dohoda, pamätáš? Porušila som ju. Zbila som ťa. A oni mi to dávajú najavo. Chcú ma poslať do...
