Can be friends?

22. kapitola

Sedela som v Joshovom aute, tentokrát však už na miesta spolujazdca a počúvala hudbu linúcu z rádia. Smerovali sme do reštiky a popravde, teším sa. Nie na to, že za mňa platí on alebo že si môžem vybrať čo chcem bez toho, aby som sa pozerala na cenu. Taká ja nie som. Teším sa na to, že si ma celý večer bude všímať a bude sa ku mne správať, ako keby som niečo znamenala. Ashton a jeho chalani mi vtĺkali do hlavy, že som niečo menej. Ale Josh Hutcherson, jeden z vysokej vrstvy, sa mi dnes večer venuje ako seberovnej...

Pozrela som sa naňho a usmiala sa. Z profilu vyzerá naozaj pôsobivo. Vyzerá dospelo. Ako keby to nie je ten perverzný závodník, ale niekto iný. Niekto dosť vyzretý na to, aby viedol firmu a mal vlastný biznis. Niekto, kto by tvoril úžasného priate...

,,Na čo sa tak pozeráš?" zasmial sa Josh a venoval mi rýchly pohľad. Ou. Prichytil ma pri čine.

,,Na teba," priznala som sa s narastajúcim úsmevom. ,,Vyzeráš viac dospelo. Nechce sa mi veriť, že si to stále ty," zasmiala som sa a konečne od neho odlepila pohľad. Už sme jazdili po uliciach našeho mesta a raz za čas zastavili na semaforoch. Červená žiarovka mi osvietila tvár a interiér auta nabral príjemný červený odtieň.

,,Zlato, stále som to ja," položil mi ruku na stehno a nahol sa, aby mi dal pusu. ,,Tvoj biznisman, ktorý z teba ide urobiť princeznú," jeho ruka sa posunula vyššie a vyššie. Zrazu sa však celé naše okolie zmenilo z červenej na zelenú a Josh sa musel zase venovať riadeniu. Jeho ruka sa vrátila na riadiacu páku a viedol naše auto ďalej po meste do luxusnej časti. Ide zo mňa urobiť princeznú. Stále tomu nechcem uveriť. S mojou reputáciou som o tom vždy mohla len snívať...

Naše auto zastalo pred nádherne vysvietenou budovou. ,,Môžem tam ísť takto oblečená?" zrazu sa vo mne nahromadila kopa neistoty a začala som byť nervózna. Nikdy som na takto mieste nebola. Je to vysoko nad moju úroveň. Dokonca tu bol aj ten týpek, čo vám zaparkuje auto! Ruky sa mi potili a ja som si ich utierala do dlhších rukávov košele.

,,BadGirl. Si tu so mnou. Teraz si môj doprovod. Nebudú ti môcť povedať nič škaredé. A aj tak, si v tom strašne sexy," žmurkol a vystúpil. Automaticky som chcela aj ja, ale skôr ako som stihla vystrčiť nohu z auta, už stál vo dverách a ponúkal mi ruku. ,,Princezná, pamätáš? Ty nemusíš robiť nič. O všetko sa postarám." Chytila som sa jeho ruky a postavila sa. On mi romanticky pobozkal chrbát ruky a vložil moju malinkú dlaň do tej jeho. Pozrela som sa naňho či to myslí vážne. Naozaj sa ku mne ide takto správať?! Ku mne?!! Ku šprtke, krave, tej chudobnej...?

,,Vitajte u nás. Poprosím vás vaše kľúčiky od auta, pán Hutcherson." Keď sme zatvorili, ako poslušný psík ku nám pricupkal mladý chalan v uniforme a jemne prepoteným sakom. Očividne Josha už pozná. Joshey mu podal kľúčiky a za ruku si ma viedol dovnútra reštaurácie. Obzerala som sa okolo seba. Zdobené lustre viseli zo stropu a osvetľovali miestnosť. Na zemi bol mäkučký karmínovo-červený koberec ako pre kráľov. Pri stoloch sedeli bohaté dámy a páni, naobliekaní do slušných oblekov. Naozaj som sa cítila nesvoja. Totálne som vytŕčala.

,,Pán Hutcherson, sme radi, že ste ku nám dnes prišli. Podťe za mnou, zavediem vás ku vašemu stolu." Ani neviem odkiaľ sa vynoril čašník, tiež v saku, a už nás viedol hlbšie a hlbšie do útrob budovy. Ľudia sa na nás pozerali a ja som automaticky sklopila hlavu. Zrazu sa mi niečia ruka obtočila okolo pásu a ja som bola natlačená na svalnatom tele mladého šampióna.

,,Princess, ani jeden z tých ľudí tu neznamená viac, ako ty. Oni sú v dlhoch až po uši a večerami tu sa snažia nahnať si popularitu. Ty, keďže si tu so mnou, znamenáš minimálne desaťkrát viac. Všetci ťa tu budú oblietavať a budu chcieť, aby si sem chodila častejšie. Chcú, aby si im, na môj účet, urobila veľkú tržbu." Bolo milé, ako sa ma Josh snažil ukľudniť, ale ja som bola aj tak nervózna. Takýmto miestam som sa celý život vyhýbala.

Zdvihla som hlavu a uprela pohľad dopredu. Joshey mal pravdu. Tí ľudia sa na mňa závistne pozerali. Na ich stoloch neboli tie najdrahšie kúsky. Určite. Ja si dnes však môžem vybrať čokoľvek a za hocijakú cenu. Na tvári sa mi vytvoril úsmev.

Čašník zrazu ukázal na jeden stôl, ďalej od ostatných, ale stále romanticky dekorovaný, jemne sklonil hlavu a poslušne odišiel. ,,Páči sa ti ten stôl?"

,,Josh, všetky stoly su rovnaké," zasmiala som sa a vymanila sa z jeho zovretia.

,,No to teda nie. Tento je špeciálny pre moju princeznú," postavil sa za mňa a odsunul mi stoličku. Ja som sa naňho usmiala ako poďakovanie a sadla si na ňu, zároveň ako mi ju on zasúval pod stôl. Ako to robil, jeho pery sa priblížili k môjmu uchu a on zašepkal: ,,Mám chuť ohnúť ťa cez ten stôl. V tých legínach vyzeráš tak sexy."

Dych sa mi jemne zadrhol a ja som sa musela zhlboka nadýchnuť. Okej, kľud Lilian. Je to len Joshey. Veď vieš, že on je taký. Nahodila som môj BadGirl úsmev a zahľadela sa mu do očí. Ako si sadal na stoličku, jeho oči sa pozerali hlboko do tých mojich a ja som sa od nich nevedela odlepiť. Vyzeral úžasne.

***

,,Si si istá, že nechceš ísť ku mne?" viedol ma Josh späť do jeho auta. Večera bola perfektná. Joshey svoj sľub dokonale splnil a celý večer sa ku mne správal ako ku princeznej. Aj jedlo bolo úžasné. Chutilo to vynikajúco, od predjedla až po dezert. Samozrejme, nejem veľa, ale tomuto sa nedalo odolať. Cítim sa tak plno, ako to len ide.

,,Jop Joshey. Bráško by sa naštval, keby nedojdem domov. A aj tak, mám zajtra školu." Škola. Ja som aj zabudla, že na to miesto musím stále chodiť. Som zvedavá, ako chalani dodržia svoje slovo.

,,Tak ťa aspoň zaveziem domov," žmurkol na mňa a otvoril mi dvere na jeho aute. Popravde, som radam že už idem domov. Dnešok bol super, ale už chcem ležať v mojej posteli.

***

,,Ďakujem za super deň Joshey," naklonila som sa a pozerala sa naňho cez jeho okienko.

,,Aj častejšie BadGirl," žmurkol a nahodil svoj Hollywoodsky úsmev. ,,Dojdi ešte niekedy na dráhy. Povozím ťa. A nie len na aute." Oh Josh... Zasmiala som sa, pokrútila hlavou a odpojila sa od auta. Poslala som mu vzdušnú pusu a on už išiel preč.

Vošla som do vchodu, vyviezla sa hore a odomkla dvere bytu. Musím uznať, je celkom neskoro. Zavrela som potichu za sebou a skontrolovala čas. 10:23. Shit... Chad ma zabije. Potichúčky som sa vyzula a po špičkách sa presúvala do mojej izby.

,,Ale ale. Kto nám to dnes prišiel neskoro domov?"

,,Nepovieš to Chadovi?" opatrne som sa otočila za slabým svetlom v obývačke a úsmev mi narástol do obrovských rozmerov.

,,Ak mi povieš, kde si bola a vysvetlíš všetko s Ashtonom, možno ťa nechám ísť," žmurkol a ja som sa posadila vedľa neho na gauč a začala rozprávať. On mi dal ruku okolo ramien a pritúlil si ma ku sebe.

,,A ako to teda bude zajtra v škole?" opýtal sa ma Matt. Už je polnoc a my sa tu stále rozprávame.

,,To ani ja sama neviem," zaborila som hlavu do jeho mikiny.

,,Lili, poď už spať. Veď tu na mne zaspíš," zasmial sa Mattie a zdvihol ma na ruky.

,,Nemusíš ma niesť."

,,Aj tak nemám kde spať a na gauči sa mi nechce byť," položil na do mojej postele a vytiahol mi pyžamo. Ja som sa zdvihla a odišla aj s oblečením do kúpeľne, kde som sa veľmi rýchlo osprchovala. Nechce sa mi nič. Som unavená, ale šťastná. Keď som sa vrátila do izby, Mattie už bol zavŕtaný do mojej periny. Schovala som sa ku nemu a zatvorila oči. Bála som sa, že toto už nezažijem, ale on si spomenul. To je on. Môj Matt.