Can be friends?

6. kapitola

,,Lili, ja..." zdvihol Luke hlavu a uprene sa mi pozrel do očí. ,,Ja..." zahabkal. Už otváral ústa, aby mi to povedal. Mám to na dosah ruky! Nedočkavo a hltavo som sa naňho pozerala a čakala, kedy to vysloví a pomôže mne porozumieť. Možno mi to pomôže pochopiť Ashton, Michaela a Caluma. Možno by som pochopila, prečo to robia a mohla sa im vyhnúť.

,,Lili!" ozval sa z diaľky veselý hlas. FUCK! Lepšiu chvíľu si nemohol vybrať? Neochotne som otočila hlavu ku majiteľovi hlasu.

,,Čaw Matt," povedala som otrávene a ospravedlňujúco sa pozrela na Lukea. Ten sa usmial. Tentokrát si mal šťastie Hemmings, ale ja to z teba vytiahnem, aj keby som sa mala postaviť tvojim trom úplne "dokonalým" kamarátom.

,,Skvelé privítanie na to, ako sa za tebou ženiem," odul sa Matt.

,,Prepáč," pohodila som ramenom, postavila sa a objala ho. Hlavu som si položila tam, kde má srdce a na chvíľočku sa započúvala. On si ma privinul a pritlačil ku nemu.

,,Nie je to jeden z tých, čo ťa..." Prudko som sebou mykla. Matt je jediný, komu som sa zdôverila. Je to niečo ako môj strážny anjel. Jediné svetielko, ktoré mi ukazuje smer cesty. Jediný záchytný bod, ktorý ma dokáže postaviť na nohy. Všimla som si Lukeov zdesený pohľad. Prosím, prosím, prosím! Luke, zachovaj sa správne a udrž to v sebe. Matt ma pochopil a vetu nedohovoril. ,,Tak poď zlatíčko. Ideme oslavovať," odtiahol sa odo mňa, prstom mi zdvihol bradu a pozeral mi uprene do očí. Jemne som sa usmiala a chytila ho za ruku.

,,Luke, mohol by si mi to, prosím ťa, odniesť?" prosebne som sa naňho pozrela.

,,Jasné," zamrmlal, zdvihol sa s obidvoma táckami a odkráčal preč. Matt ma potiahol za ruku a ťahal rýchlo preč. Keď sme už stáli pred budovou školy, Matt sa poobzeral, či nie je niekto za nami a tuho ma objal.

,,Ako to ide?" zašepkal so značným strachom v hlase a pevnejšie si ma privinul.

,,Dnes prekvapivo dobre aj cez to, že bol Chad v škole. Ale ostatné dni..." snažila som sa to v sebe udržať, ale po malej chvíli som sa neudržala a všetko zo seba vypustila von. Plakala som do Mattovej mikiny a on ma upokojujúco hladil po chrbáte.

,,To je v poho Lili. Bude to dobré, sľubujem."

,,Chad si niečo začína všímať. Hlavne tie monokle," skľudnila som sa trochu. Mattovi začalo srdce biť rýchlejšie.

,,Myslíš, že by mohol...?"

,,Zatiaľ nie. Ale neskôr možno...," pevne som ho stisla ako plyšáka.

,,Budeme dúfať, že nie," odtiahol sa a jemne sa na mňa usmial. Zhlboka som sa nadýchla a tiež sa jemne usmiala. ,,No poď. Chalani už doma čakajú," žmurkol na mňa, chytil ma za ruku a potiahol. Spolu sme kráčali ku nám domov. Počas cesty sme nerozprávali. Slová neboli potrebné. Ja som si užívala, že konečne cítim aké-také bezpečie a Matt? Ten si proste užíval to, že sme spolu a že mu neplačem do mikiny. Vošli sme do vchodu, v ktorom bývam s bratom a výťahom sme sa vyviezli na štvrté poschodie. Vytiahla som si z vačku kľúče a odomkla. Hlasná hudba nás ovalila ako prílivová vlna. Spolu s Mattom som vošla dnu a zabuchla za sebou dvere.

,,Ahoj Lilinka!" pribehol k nám Illie, tretí člen skupiny a hneď podal Mattovi do ruky malý pohárik s tmavým chlastom. Ja som pretočila očami, vyzula sa a odišla do obývačky. Podišla som ku veži a vypla hudbu. ,,LILIANA!" okríkol ma Illie. Z jeho hlasu som jasne počula, že je poriadne opitý.

,,V tomto baráku žijú aj normálny ľudia, ako napríklad ja alebo naši susedia a som si istá, že tým táto vaša párty neprispieva na zdraví ušných bubienkov. A aj tak, nič také skvelé sa predsa nestalo. Len ste zohnali job na školskom večierku. Tam môže hrať každý!" oborila som sa naňho.

,,Lili, zlatíčko, my neoslavujeme len to," prišiel ku mne a objal ma okolo ramien. Z jeho dychu som cítila alkohol. Znechutene som pokrčila nosom. ,,My sme si našli bubeníka. Veľmi talentovaný chalan," Illie divoko gestikuloval a z fľaše vodky, ktorú držal v ruke, sa mu raz za čas niečo vylialo. ,,On si nás našiel. Prišiel za Chadom, že sa dozvedel, že hľadáme niekoho, kto by s nami hral a on sa nám veľmi ochotne ponúkol. Dokonca," Illie sa trochu zapotácal a hlava sa mu zatočila. Keby ho neprichytím, už leží na zemi. ,,Dokonca nám povedal, že je z tvojej školy a že ťa pozná." Moje srdce sa zastavilo. Toto nemôže myslieť Illie vážne. Jediný, komu som o chalanoch hovorila je predsa...

,,Ahoj Lili."Ashton. Z kuchyne vošiel do obývačky kučeravý zbohatlícky fagan. Neveriacky som sa naňho hľadela. Chce ma šikanovať tu? Pred mojím bratom? Na jedinom mieste, ktoré som považovala za úkryt? Za môj azyl? Matt sa naňho pozeral s prekvapením, opovržením a hnevom zároveň.

,,Čau Lila," prišiel ku mne Chad a objal ma. Tiež som ho objala. Veľmi pevne. Akokeby som sa chcela u neho skryť. Pohladil ma po vlasoch. ,,Bež si zhodiť batoh. Spapala si niečo?" odtiahol sa odo mňa a s úsmevom sa na mňa pozeral.

,,Iba kúsok obeda," pozerala som sa do zeme.

,,Vylož desiatu do chladničky a pôjdeme na pizzu, čo povieš?" Zdvihla som hlavu a tiež sa usmiala. Prikývla som. ,,Kto pôjde s nami na pizzu?" otočil sa Chad na chalanov.

,,JA!" ozvali sa jednohlasne všetci. Aj Ashton. Bojazlivo som sa naňho pozrela a vybrala sa do mojej izby prezliecť sa. Vošla som dnu a dvere potiahla k sebe. Nezavrela som. Pochybujem, že by ma niekto z nich chcel pozorovať. Zhodila som batoh a hneď po ňom sveter, tričko a gate. Otvorila som skriňu a pozrela sa na zrkadlo, ktoré som mala pripevnené na jedno krídle dverí. Prezrela som si moju postavu. Po chvíli som zhnusene odvrátila pohľad a začala si hľadať niečo slušnejšie.

,,Naši chlapci ťa moc nešetria," započula som za sebou hlas a následné zatvorenie dverí. Zhlboka som sa nadýchla a obliekla si voľné vzorované nohavice a čierne tričko s dlhými rukávmi.

,,Ty predsa vieš ako. Vždy sa na to prizeráš." Neotočila som sa naňho. Nemám chuť sa pozerať do tej jeho rozmaznanej tváre.

,,Nechceš odložiť to nepriateľstvo? Veď som ti dnes nič zlé neurobil," odvrkol mi. Toto ma naštartovalo. Prudko som sa otočila a pozrela sa mu priamo do očí.

,,Nie? Nič zlé si mi neurobil?! Ale urobil pán rozmaznaný Ashton tyran Irwin! Pripravil si ma o poslednú časť môjho života, v ktorej som sa cítila bezpečne! Pripravil si ma o slobodu, pretože teraz sa budem už celý život len triasť, kedy dostaneš náladu ma zbiť! Myslela som si, že som na tom biedne, to áno, nikdy som si však nepovedala, že je najhoršie a vieš prečo? Pretože to najhoršie prišlo TERAZ!" Ashton zostal stáť ako prikovaný. Bránila som sa mu, ale na niečo takéto som sa ešte nikdy neopovážila. On ma na to vyprovokoval a ja som to konečne zo seba dostala von. Pocítila som, ako mi veľký kameň spadol zo srdca. Neradovala som sa však dlho. Ashton sa otočil na päte a schytil kľučku mojich dverí.

,,Myslíš, že nemôže byť horšie Pierce? Neboj sa, ja ti ukážem, že môže," jeho slová zdôraznilo už len zabuchnutie dverí na mojej izbe.

,,Čo som to urobila?" zašepkala som a spadla na kolená. ,,Čo som to urobila," zlomene som sa dívala na stenu predo mnou. Dala si mu výzvu, aby ti život skomplikoval ešte viac, odpovedalo mi moje vnútro. Tak toto som posrala.