Rýchlo som uhla pohľadom a snažila sa vymyslieť najdôveryhodnejšiu výhovorku. Luke nemal zistiť, že ma zase zbili... Je mi jasné, že si to bude brať na seba, lebo ma neochránil.
,,Dnes som zbila Asha, to vieš. Zaslúžila som si to. Porušila som dohodu," zdvihla som hlavu a dúfala, že to bude stačiť. Nepomohlo to. Stále sa hneval. Videla som to. Tentokrát som ho vedela čítať perfektne. Inokedy všetko v sebe skrýval, ale teraz som mu videla priamo do duše.
,,A oni ju snáď práve neporušili?! Aj tak to je celé totálna kravina!" Pomaly sa prestával ovládať.
,,Luke, kľud. Neni to nič hrozné. Prosím, nerieš to. Nechce sa mi to rozoberať. Proste sa to raz stalo. Poučím sa a už ma nebudú biť, oki?" Naklonila som hlavu a na tvári ukázala ten najšťastnejší úsmev, aký som len vládala. Potrebujem ho upokojiť. A zajtra s ním nikam nepôjdem. Zajtra... Bude to na nič. Nemám sa z toho ako dostať.
Hemmings sa mi zapozeral do očí a zakusol si do pery, neďaleko jeho piercingu. Povzdychol si a zaklonil zúfalo hlavu. ,,Ďakujem," zašepkala som a jemne ho objala. Hlavu som si oprela o jeho hruď, zatiaľ čo on ma tiež objal rukami a pomaly sa uvoľnil.
,,Nechcem aby ti ubližovali, Lilian. Nechcem sa na to len prizerať. Chcel by som byť silnejší, aby som ťa mohol ochrániť." Aw. To bolo zlaté Luke. Zahrialo ma to pri srdci. A zároveň aj pichlo. Zajtra ma neochráni. Neochráni ma nikto. Až na... To je ono!
***
,,Ďakujem Luke," usmiala som sa na Hemma, stojaceho so mnou pred mojím barákom. V rukách som stískala kyticu kvetov, ktoré mi dal a tískla si ich k telu.
,,Za máličko Lili. Mohli by... mohli by sme si to niekedy zopakovať," nesmelo sa mi pozrel do očí. Je zlatý, keď sa takto hanbí.
,,Jasné. Budem len rada. Tak ahoj," postrapatila som mu vlasy a vošla do baráku a vyviezla sa výťahom hore, na moje poschodie. Odomkla som dvere, vyzula sa a hneď prešla do kuchyne, aby som mohla dať kvety do vázy.
,,Čau krpec," oprel sa o mňa zozadu Chad. Zakusla som si do líca, aby som prekonala bolesť, ktorú mi tým spôsobil a ďalej napúšťala vodu do sklenej vázy. ,,Tie sú od Asha?"
,,Jo," automaticky som odpovedala. Nikdy na mne nevie spoznať, či klamem, alebo hovorím pravdu. Nevie to nikto. Viem sa nádherne schovávať za moje vlastné slová. Len Matt to na mne z času na čas spozná, ale ani on nie je stopercentný. Nikto nie je a ani nebude. Zastavila som vodu, vložila do nej kvety a išla do izby, kde som si ich dala pekne na stolík. Aspoň trochu mi to rozveselí izbu.
,,Čo dnes tak neskoro?" vošiel ku mne Mattie.
,,Ty si ešte tu? Myslela som, že si už išiel domov," otočila som sa naňho a opatrne si zložila batoh z ramien. Matt si to očividne všimol, takže za sebou zavrel dvere a podiešiel bližšie ku mne.
,,Zase?" smutne sa na mňa pozrel. Ja som sa naňho len smutne usmiala a potom sa zahanbene pozrela na zem.
,,Dnes som ho zbila Matt. Konečne som mu to aspoň trochu oplatila," na tvári sa mi vytvoril slabý a škodoradostný úsmev. Vážne som to urobila. Zbila som Ashtona Irwina.
,,A ako dlho za to budeš platiť Lili?" Toto je dobrá otázka. Musím sa zajtrajšiemu bitiu vyhnúť. Musím!
,,Mám plán," sebavedomo som zdvihla hlavu a začala Mattovi hovoriť, čo som vymyslela.
***
,, Si si istá, že to zaberie?"
,, Nie, ale nemám inú možnosť. Nehodlám sa nechať biť. Už nie. Končí to." S takýmito myšlienkami som sa pustila do učenia.
ČTEŠ
Can be friends?
Fanfiction,, Čo ti urobili?!" V jeho pohľade bolo jasne vidieť, že o ničom netušil. Sklopila som hlavu. Nechcela som, aby o tom vedel. Donedávna mu to bolo jedno. ,, Dohoda, pamätáš? Porušila som ju. Zbila som ťa. A oni mi to dávajú najavo. Chcú ma poslať do...