Can be friends?

20. kapitola

POHĽAD ASHTONA

V aute nastalo medzi mnou a Lili nepríjemné ticho. Stále sa usmievala, ale vedel som, že ju niečo trápi.

,,Lilian? Si ok?" rozhodol som sa prelomiť ticho a dostať z nej aspoň niečo.

,,Hej," s úsmevom sa na mňa na chvíľočku otočila a potom znova sledovala ubiehajúcu cestu cez predné sklo. Tak asi sa mi to len zdalo. Nechal som to tak a zapol aspoň rádio, aby prehlušilo to nepríjemné ticho.

***

Podľa nôt a sluchu som hral pesničky a paličkami narážal do mojich obľúbených bicíí. Ich pesničky sú celkom fajn, majú grády a ja sa pri nich môžem vyblázniť ťažkými údermi. Moje dlhšie vlasy mi lietali na všetky strany. Zahrali sme koniec pesničky a zrazu ostalo v našej rodinnej druhej garáži ticho. To však skoro okamžite zahnala Lilian svojim potleskom.

,,Je to super chalani! Í, mal si pravdu. S bubnami to znie riadne lepšie!" bola nadšená. Nádherný úsmev trónil na jej tvári a jej oči žiarili šťastím.

,,To je super Lili, ale je to aj dosť únavné," zasmial sa Illie a napil sa z chladenej flašky, ktorú som im doniesol.

,,Tak čo keby sme sa dali na chvíľu pauzu?" ozval sa Chad. Matt si dal automaticky gitaru zo seba dole a sadol si na neďaleké nízke repráky. Nevyzeral moc šťastne. Celú dobu bol ako bez života, len ako stroj čo hrá na gitaru. Ale zato hrá naozaj so srdcom. Aj spieva. Dáva toho do songov naozaj všetko. A má talent. Vie hrať na basu, ale aj na akustiku, aj na sólovku a chalani hovorili, že sa učí aj na dvanásťstrunovku. Wow. Matt je určite veľmi dobrý hudobník.

,,Lili, šla by si mi pomôcť pripraviť nejaké jedlo?" otočil som sa na ňu, usmial sa a vystrel ruku jej smerom. Ona sa zastavila v jej chôdzi. Očividne chcela ísť za Mattom, ale ja som ju zastavil. Neviem, čo mu chce, ale teraz ju chcem ja. A nehodlám ju dať nikomu. Ani jej najlepšiemu kamarátovi. NI. KO. MU! Trochu som ztvrdil môj pohľad na ňu. Ona len sklopila hlavu, venovala Mattovi posledný pohľad a chytila ma za ruku. Priam okamžite som si ju pritiahol ku telu a ochrankársky, až skoro žiarlivo si ju držal pri tele. Vyviedol som ju von z garáže a zamieril do kuchyne. ,,Lilian, rád by som ti pripomenul, že pred chalanmi so mnou chodíš," povedal som tvrdo, rozkazom. Chcem, aby si to uvedomovala. Je MOJA.

,,No..." zamrmlala a ďalej sa mnou nechala viesť.

,,A to znamená aj pred Mattom. Pri nich som ja tvoj chalan, rozumieš?" otočil som si ju tak, aby mi čelila tvárou a silno som ju schytil za ramená. Ona mala hlavu stále zvesenú a nešťastný pohľad. ,,Pierce," zavrčal som a sinejšie jej stisol ramená. Tvárou jej prebleskla bolesť a ona konečne zdvihla jej pohľad na mňa.

,,Mattie je len kamarát Ashton," ticho odpovedala a znova zavrela ústa, tuho si kúsajúc líca. Bolelo ju to. Ja viem. Ale inak by ma ani nevnímala.

,,To je len dobre. Nechcem, aby si sa s ním tak bavila. Chápeš to?" pokračoval som. Len MOJA. Nebudeš nikoho iného Pierce.

,,Ale on je..."

,,To je mne jedno! Počúvaj. SI moja Pierce!" zvýšil som hlas a nasadil môj tvrdý pohľad. Takto som sa na ňu vždy pozeral len v škole. Bolo to vo väčšine preto, lebo inak sme sa nevideli a v škole som ju non-stop šikanoval. Už nechcem, aby sa ma bála. Aby sa na mňa takto pozerala. V tvári som jej videl strach a paniku. Bála sa ma. Vie, čo som schopný jej urobiť.

,,Dobre," prikývla a smrkla nosom. Stále sa ma bála, ale teraz bola na mňa ešte aj nahnevaná.

,,Lili, počúvaj. Nechcem byť zlý, ale ty mi nedávaš na výber. Prestanem, keď ma budeš počúvať, áno?" láskavo som sa jej pozrel do očí. Najskôr mi nechcela veriť, ale potom jej pohľad zmäkol a kútiky úst sa jej jemne pozdvihli. Aj ja som sa na ňu usmial a pustil jej ramená. Spolu sme vošli do kuchyne a ja som začal prehľadávať skrinky, aby som našiel niečo pre všetkých. Niekto zrazu zaklopal na dvere. Lilian mi poslala sladký úsmev a išla otvoriť dvere.